Katkine stránky

Jesenná časť sezóny začala štafetovo - šprintovým víkendom v Liberci. Dobruška nakoniec po nejakých zmenách nastúpila v plnej zostave - jedna ženská a dve chlapské štafety. Našťastie, postup sme pre áčkové štafety už poistili bodmi "za účasť" na moravských štafetách na jar, takže tento víkend to bolo na pohodu, čo sa ambícií týka, tak v silnej konkurencii umiestnenie do polovice poteší.

sobota 5.9. ráno, Liberec-Ruprechtice - Český pohár štafiet (4,3km/265m/13ks) Už cesta na zhromaždisko dávala tušiť aké to asi bude v lese. Kopce, kopce a kopce, ku ktorým sa ešte pridajú hustníky a šutre. Aj parametre tratí tomu nasvedčovali - nás čakalo 4,3km a 265m prevýšenia. Tak asi to nebude zadarmo, ale to nevadí, pobežím na pohodu, dnes je pre mňa aj tak najdôležitejší šprint. Možno aj preto tak rada behám štafety za DOB, lebo nikdy nie som pod tlakom, snažím sa samozrejme vydať zo seba všetko, no keď to náhodou nevyjde tak sa nič nedeje. Veď v štafetách aj tak ide aj o iné ako len o výsledok.
Našu štafetu rozbiehala Dita, nejaké chybky síce spravila, ale dobehla 28. s primeranou stratou. Věrka pozíciu udržala a časovo to vyzeralo pre mňa úplne ideálne - mala som stále koho dobiehať a tie baby neboli predomnou tak ďaleko, žeby sa to nedalo. A tak som si to celú trať vychutnávala, bežalo sa mi výborne, chyby som v podstate nerobila a ani mi to neprišlo tak drsné ako som očakávala. Ešte v záverečnom pytlíku som asi 3 baby obehla a do cieľa som dobiehala s výkonom maximálne spokojná. Výsledkovo to dopadlo tak, že som stiahla 11 miest a skončili sme na veľmi peknom 17.mieste!

Naši chalani Áčko v zložení Víťa-Lešťa-Radim skončilo na 44.mieste, Béčko (Luďa-Boubela-Karel) to istilo zozadu :) Ale berme to tak, že nie je dôležité zvíťaziť, ale zúčastniť sa.

výsledky medzičasy

sobota 5.9. poobede, Liberec-Ruprechtice - Hummel Sprint cup (1,9km/130m/15ks) A opäť MIDDLE vládne svetu!!!              Po štafetách sme sa pozvoľna presunuli na zhromaždisko šprintu, na lúku v areáli bývalého vojenského cvičiska. Už z popisu terénu som nemala dobrý pocit: "Příměstský les, kopcovitý, výrazná terénní i porostová členitost... místy uměle vytvořené rýhy a prohlubně, žulové srázy a kameny, značná část lesního porostu je s podrostem zpomalujícím běh." A po príchode na miesto sa moje obavy ešte zväčšili. Sme fakt v lese, no uvidíme, stále som si vravela že aj v lese sa dá postaviť šprintová trať. Za chvíľu nastala klasická dilema - prerážačky alebo nie, maratónky alebo kopačky. Podľa definície šprintu na stránkach IOF je jedným z hlavných prvkov šprintu "very high speed". Logicky teda, nič čo by mohlo vysokú rýchlosť behu brzdiť by sa v šprinte vyskytovať nemalo, teda ani podrast spomaľujúci beh. No keďže tohto roku je trend taký že napríklad po finále šprintu na MS takto vyzerali nohy Minny Kauppi (fotka stiahnutá z blogu staviteľky finálovej trate), nenechala som nič na náhodu a pekne som si vzala podkolienky. Ale orientky som brať nechcela, pohodlnejšie sa mi behá v maratónkach a tak som zvolila kompromis, asicsy s klincami, snáď tým nič nepokazím.
             Na štarte chýbala toika a tak si väčšina chodila uľavovať do zakázaného priestoru. V čase asi 30 došli piktogramy pre H21B, čo pár ľudí dosť znervóznilo, a to ešte mohli byť radi že poobede prestalo pršať a nečakali tam na posunutý štart polhodinu v daždi. Inak ale pohoda.
             V čase 66 mi odpípalo a vybehla som. Jednička - priehlbeň, azimutom. Dvojka cez údolie na druhú stranu. Ako výrazný odrazový bod som mala roh plotu. Lenže oni tam boli tie rohy dva. Síce ďaleko od seba, no keď som bola kdesi medzi nimi, smer som skorigovala a bežala k tomu čo bol bližšie, resp. k tomu ktorý som videla. Obehla som tam niekoľko kontrol, až mi došlo kde som. Stratila som tam dobrú minútu. Na trojku bol kľúčový problém včas si všimnúť priechod v plote. A podobne ako viacerí iní, všimla som si ho až keď som narazila na plot. Napriek tomu, tento postup bol už aspoň trochu šprintový a tak mám 4.najrýchlejší medzičas. Kontrolu č.4 by som sa nehanbila použiť keby som stavala middle. Údolíčko vo svahu nabiehané zhora nie je typickou "technically easy" kontrolou. Najdlhší postup bol na päťku. Na prvý pohľad možno voľba, no stačili mi asi 4 sekundy a vyhodnotila som že nič lepšie nevymyslím, než vrátiť sa na horný chodníček ktorým som pribiehala na trojku a ísť to celé vrchom, zľava. Myslím že inak sa to asi nechodilo, takže dá sa povedať že nevydarený pokus o voľbu. Šestka - ok, rýchly postup, po chodníčku. 7, 8 a 9 - bežalo sa terénom a neviem či toto bol až tak "fast runnable forrest". A dohľadávky tam tiež hrali veľkú rolu, voľba postupu žiadna. Takže presne opačne ako to má byť v šprinte. Malá šprintová vložka v tomto peknom middli prišla v postupe 10-11, čo bol vlastne postup od diváckej kontroly. No a kto náhodou ešte na 12-ku zrýchlil, mohol veľmi ľahko nechať pár sekúnd v dohľadávke na 13-ku. No slovom, veľmi krásna trať, ak by to bol middle. Žiaľ, ak toto mal byť šprint, tak potom neviem načo vlastne táto disciplína vznikla, keď je to len časovo skrátená niekdajšia krátka trať.

Mohlo by niekoho napadnúť že mi len ide o to, aby som dokázala že viem zabehnúť dobrý výsledok na technicky primitívnej trati. Ale o tomto šprint naozaj nie je. V šprinte má rozhodovať vysoká rýchlosť behu (to je to isté ako vytrvalosť pri klasike a verte tomu že tréning ktorým sa dá taká rýchlosť dosiahnuť nie je med lízať, nestačí 3 krát v týždni obehnúť sídlisko:)) a voľba postupu (to je zase tá technická časť výkonu). Na týchto parametroch by mal byť závislý aj výber vhodného terénu. Tak ako nie každý terén je vhodný na klasiku, nie každý na middle, rovnako tak ani dobrý šprint sa nedá postaviť všade. Ale aj v "menej šprintovom" teréne sa šprint postaviť dá, skúsila som si to na tej istej mapke, toto je výsledok:

Chápem, že keď niekto behá šprint rovnakou rýchlosťou ako klasiku, pretože vyššiu rýchlosť nevyvinie, tak sa mu môže zdať táto trať triviálna. Áno, pri rýchlosti 6 na kilák triviálna je. Lenže šprint je o rýchlosti a viem z vlastnej skúsenosti že keď bežím pod 4 na kilák tak sa rozmýšľa a rozhoduje úplne ináč a práve o tomto je šprint. Takže ak mi staviteľ neumožní bežať "šprintovou" rýchlosťou, zároveň ma nedonúti voliť postupy pod tlakom vytvoreným z rýchlosti a keď ani voľby postupov nevytvorí... tak to už potom naozaj nemá okrem mierky mapy a možno dĺžky trate so šprintom nič spoločné. No ako vidím, toto je téma na dlhšie, asi vytvorím osobitné stránky venované šprintu. (ak dovtedy táto disciplína nezanikne, lebo tento rok sa šprintom fakt veľmi nedarí)...

výsledky medzičasy

ešte ukážka niekoľkých "typických" šprintových kontrol, ktoré by mali byť "technically easy":

a tohto roku po druhý krát prehľadná tabuľka jednotlivých disciplín OB, stručné zhrnutie toho čím sa líšia a čím sú charakteristické. No a rovnako ako na MSR v Ružomberku, aj tu som vyznačila čo tento šprint spĺňal a čo nie. Opäť tie isté chyby:

Pre úplnosť ešte dodávam že som skončila 14., so stratou skoro 3 minúty. V celkovom poradí Hummel "sprint" cupu mi to aj tak stačilo na 3.miesto, škoda, minuloročné víťazstvo sa mi obhájiť nepodarilo, tak aspoň že je to bedňa. Pevne verím, že do budúcej sezóny sa to doladí a šprinty budú ozaj šprintami!

nedeľa 6.9., Nové Město pod Smrkem - Český pohár štafiet (6,0km/140m/17ks) Parametre tratí dnes vyzerali oveľa mierumilovnejšie ako včera. 6km a 140m prevýšenia, to by mohlo byť fajn. Na zložení štafety sme nič nemenili, a tak ako prvá vybehla opäť Dita. Dnes sa nám darilo o čosi menej. Dita sa nevyhla chybám a dobehla 34., na Věrku to bolo dosť bežecké a dobehla 39. No a ja som to úplne zaklincovala.
Úvod trate dobrý, po trojku to krásne šlo. No ale štvorku dodnes nechápem. Od trojky na severovýchod po paseku, popri nej na cestu. Kúsok som popobehla, doľava odbočoval priesek s melioračkou, tak si vravím že tým ďalším priesekom pôjdem. Lenže ten nikde. Tak som do lesa vbehla bajoko. Pobehovala som tam ako splašený zajac, nikde nič čoho by sa dalo chytiť. Vybehla som na dajakú cestu, odrážam sa od nej, okolo hustníku, nič. Zúfalo prečesávam les, preskakujem stoosemdesiat melioračiek a dvesto priesekov... nič. Po pár minútach už bezmocne sedím na šutráku a je mi do plaču, to predsa nie je možné, ani žiadna farstovaná kontrola tu nie je, ani tu nikto nebeží... Kde do kelu som? Zbieham dole na veľkú cestu, no stále nemôžem nájsť miesto odkiaľ mám vbehnúť do lesa. Opäť prečesávam a zrazu, akoby z neba spadla, bola tam moja kontrola!

Zbytok trate už ale nedokážem nohy donútiť k normálnemu behu, len sa tak šolichám indiánskym krokom a znechutene dobieham pre trápne 40.miesto. Mrzí ma to, baby sa dnes snažili viac ako ja a ja som im to takto pokazila... :( Na MČR im to dúfam vynahradím. Holt, dnes som nemala svoj deň a nejako som to psychicky neuniesla... asi nie len tú štvorku...

No a naši chlapci to dnes kombinovali takým spôsobom, že Víťa rozbiehal Béčko... a darilo sa mu asi podobne ako mne. To zato Peťo rozbehol Áčko slušne, Radim to na 2.úseku zo 42.miesta posunul o 10 flekov dopredu, akurát na Lešťu to dnes bolo asi dosť bežecké a tak z toho bolo výsledné 39.miesto. Béčko (Víťa-Luďa-Boubela) štandard, výsledok ako v sobotu.

výsledky medzičasy