wz
   
Orientačný beh
Články z pretekov, sústredení a iných O-akcií
8.-12.2. kondičné sústredko (Štrbské pleso, TKE)

             Tradičné zimné kondičné sústredenie na Štrbskom plese nám tento rok takmer prekazilo extrémne mrazivé počasie, ale po menšej ankete medzi zainteresovanými sa nakoniec rozhodlo že sa predsa len ide. A ako sa ukázalo, nebolo to zlé rozhodnutie, dokonca počasie bolo v Tatrách lepšie než v Košiciach či v Bratislave, síce mrazivo - okolo -15°C, no slnečno, bezvetrie, po celý čas idylické azúro!
             Sústredko bolo predovšetkým pre dorasteneckú a juniorskú repre, popri nich mal však dvere otvorené každý kto si chcel zatrénovať, napríklad aj členovia nášho klubu. Oficiálne sa začínalo v stredu, no prvá skupinka v zložení Adam, Kristína, Ľudka a Dávid dorazila už v pondelok. Večer sa k nim ešte pridal Robo, v utorok potom Tomi a Mišo, ďalšími účastníkmi ktorých príchod bol pravdepodobne (ale nie som si istá) v stredu boli Aďa P., Maťa P., Radka L., Barbora P., Maťo Š., Samo K., Matej K., Martin J., zo starších Davo, od stredy s nami behal aj Fero P., no a odborný dohľad teda aspoň nad tými mladšími mali Kemo a Pavlína Májová. My starší sme teda mohli trénovať bez dozoru, bez obmedzení a nekontrolovateľne, čo malo u niektorých jedincov očakávaný efekt.

1.deň - streda, 8.2. (Výbeh na Skok)
             Pre mňa sústredko začalo v stredu. Okolo 16h sme s Kemom dorazili na ubytko, ktorým bola nám už dobre známa zrubová chatka Verejnoprospešných služieb. Zložila som sa v najteplejšej izbe chatky a urýchlene som išla splašiť nejakého sparinga. Keďže ostatní už mali po tréningu, jediný kandidát na beh so mnou bol Šmelo a tak sme si to 16:50 zamierili na Skok. A že Skok nebol odtiaľ "na skok", dobiehali sme za úplnej tmy, zábavných bolo aj posledných 500-600m k vodopádu, kde proste chodníček skončil a cestu sme tipovali akurát podľa snehových tyčí a včerajších Adamových stôp. V tme a prebárajúcom sa snehu to ani dolu kopcom cestou späť nebolo úplne oničom, každý krok bol prekvapením či a o koľko sa do snehu prepadnem, od držkopádov ma zachránilo len to že som bežala za Šmelom a keď už on letel, ja som brzila.

2.deň - štvrtok, 9.2. (1.fáza: Výbeh na Popradské pleso, 2.fáza: šaškovanie na lyžiach)
             Na prekvapenie väčšiny z nás, dnes ráno sa na sústredku objavil Myhal K. A keďže skoro všetci išli ráno na bežky a ja som to tak zhurta nemala v pláne, dohodli sme sa s Davkom a Myhalom na výbehu na Popradské pleso. Spočiatku som neverila že ich tempo mi nebude rýchle (toto tvrdenie proste chalanom už neverím), no naozaj, ani v stúpaní od Heliosu nebola u nikoho snaha zrýchľovať. A že Myhal, v súčasnosti tréningový odchovanec bratislavskej roviny, chytil asi prvotný šok z kopcov, zanechala som chalanov a šla som si ďalej sama, reku nech si aj pokecajú cestou o čom by predomnou nekecali. Pri plese som ich počkala a naspäť sme už zbiehali spoločne.

             Na druhú fázu som štýlovo nahodila bundičku so štátnym znakom a nápisom SLOVENSKO na chrbte, čo bola v zásade chyba, keďže som šla na bežky. Všetci si tu zatiaľ vychvaľovali tie úžasne upravené trate, vraj najlepšie aké kedy boli, tak reku idem opáčiť ten zázrak. No ako sa vraví, "neháďžte perly sviniam"... Horko-ťažko som sa vyterigala na prvý strmší kopček na akejsi trati a keď som videla zjazd čo nasledoval, razom som sa začala tváriť že sa kochám a čakala som až zmizne z dohľadu ten borec čo by ma akurát videl ako sa tu rozsekám. Za ním zas ďalší a ešte obďaleč čumel akýsi tréner... no trvalo to chvíľu až som sa z tej zapeklitej situácie dostala. Tak. Stačilo, je načase dostať sa aspoň pod 10 na kilák a tak som si radšej vyrazila na turistický okruh okolo plesa, dala som ho 3x a spokojne som sa pobrala domov. Cestou do chaty mi tak odmrzli ruky, že som sa zaprisahala že do konca sústredka už na bežky nejdem, pokiaľ sa neoteplí aspoň na -5°C.

3.deň - piatok, 10.2. (1.fáza: telocvičňa, 2.fáza: zase Popradské pleso)
             Ráno nás čaká pomerne netradičná, ale určite zaujímavá fáza. Na 8:30 doklusávame do telocvične vo FISe a po krátkej rozcvičke pokračujeme testami ako meraný skok do diaľky, hod medicimbalom, člnkový beh, step test no a 2 minúty brušákov, kde sa mi darí najviac, trochu aj vďaka Adamovi ktorý brušákuje vedľa mňa s akustickým doprovodom prezrádzajúcim že ide na krv. Dáva najviac zo všetkých, obdivuhodných 112, ja 83, čo je jeden z najlepších výkonov. Tak aspoň niečo, keď už skákanie, hádzanie čímsi ťažkým ani beh na 10x10m mi totálne nejdú. Beztak majú všetky tieto somariny korelačnú hodnotu s bežeckou výkonnosťou blízku nule, tak ma to nemusí trápiť. Na záver dávame ešte trochu bežeckej abecedy a výklus okolo plesa podľa chuti.

             Poobede zas ide väčšina machrovať na lyže, čomu sa ja s radosťou vyhnem, že mám pekné bežky som už predviedla, idem radšej behať. A našla som si aj sparinga - Fera. Parádička počasie, pohodový tréning.

Čo sa deje medzi fázami a hostia na sústredku
             Po večeroch mávame schôdze, ktorých ťažiskom sú rozbory postupov, zbytok voľného času buď polihujeme alebo sa venujeme príprave kulinárskych špecialít, poniektorí aj s trochou fantázie, poniektorí si vystačia so slaninou a párkami celý týždeň. No hlavne že nám chutí a je z toho energia. Inak po piatkovom odchode šeftrénerky Pavlíny M. ostávam na chatke ako jediná baba, ale pohoda, na orienťácke zhovadilosti chalanov som si už našťastie dávno zvykla. Aj tak ale príjemne padla návšteva hostí sústredka - najskôr Janky Š., v sobotu potom Ivky a Nati (Naťa ostáva do nedele), ktoré ale fičia iba na bežkách. Ďalšími návštevami boli Mišo S. a Igor R. - taktiež na bežky.

4.deň - sobota, 11.2. (1.fáza: Výbeh na Jamské pleso, 2.fáza: rege beh okolo Štrbského plesa)
             Prvá trochu organizovaná fáza - vybieham spoločne s dorastencami na Jamské pleso. Chalani sú o čosi rýchlejší než by som potrebovala, baby to okrem Barbory otáčajú skôr a naspäť bežím vlastne tiež sama. Inak tréning trochu náročný, od skončenia ratrakovej stopy sa to dosť borí do snehu... ale dá sa. V dnešný deň sa ale uskutočnil asi jednoznačne "výkon sústredka". Adam si úplne osvojil heslo pobytu (a obávam sa že aj zbytku svojho života): "Môžeš mať len jedno, výhovorky, alebo víťazstvá" a bez slova sa nechal ukecať Davom na spoločný výbeh 3x Solisko! No klobúk dolu, chalani.

             Poobede sme sa viacerí zhodli na vyslovene rege fáze - spokojne sme točili okolo plesa dokým nás to bavilo, resp. točila by som aj dlhšie a Adam určite tiež... ale snáď sme boli už hladní, alebo čo, že sme sa pobrali domov.

5.deň - nedeľa, 12.2. (Výbeh na chatu pod Soliskom)
             A nadišiel posledný deň, posledná tréningová jednotka a pre mňa očakávaný tréning, dôležitý v zmysle porovnania svojej kondičky oproti minulému roku, kedy sme rovnako týmto výbehom sústredko končili, no bežalo sa mi vtedy mizerne, vlastne ani som to nebola schopná celé vybehnúť. Teraz to už bolo iné kafe. Doslova lahodne som si vybehla aj tú najstrmšiu časť zjazdovky a ešte som pri tom zvládala aj hubou mlieť :) a to všetko pri tepoch do 163! K tomu parádne počasie, len slnečé okuliare mi hore chýbali keď sme robili imidžové fotky. Proste nádherný pocit, až sa mi ani domov nechcelo, po zbehnutí som si ešte sama dala jeden a pol kolečka okolo plesa, vyslovene kochačka.
             Svoje postrehy z tohto sústredka zhrnul v článku na svojom blogu aj Adam, odporúčam prečítať: "UNPLUGGED jedinci"