wz
   
Orientačný beh
Články z pretekov, sústredení a iných O-akcií
13.-18.8. O-Festival ERDF Savoie Grand Revard (Chambéry, Francúzsko)

             Bolo to pekne dávno, keď sme sa tam s Nikou prihlasovali. To som ešte dúfala že sa to s mojou kondičkou vylepší a tak som si dala odvážne elitu, Nika tiež, aby sme sa mohli porovnávať. Lenže ono sa to iba zhoršovalo, tréningy aj preteky sa stali pre mňa trápením, v jednej chvíli to tiež vyzeralo že sa tam ani nemáme ako dostať a tak sme to štartovné ponúkli na predaj... Nakoniec ale odvoz klapol a tak sme šli. A dobre sme urobili, užili sme si pár dní náročného orienťáku, skvelej atmosféry MS, trochu turistiky, cestovania a tak vôbec - proste stálo to určite za to!

             Viezol nás Lešťa (nominovaný na MS v Trail-O) a harmonogram cesty vymyslel parádne a veľmi lákavo - odchod vo štvrtok večer, v piatok príchod do St.Moritz vo Švajčiarsku a výstup na vrchol Piz Languard (3262m), v sobotu potom presun cez Taliansko a francúzske pobrežie do Monaka a odtiaľ do centra pretekov.

piatok, 12.8. Piz Languard 3262m (Švajčiarsko)
             Vo štvrtok večer sme teda vyrazili smer Praha a po trase Plzeň - Nürnberg - Ulm - Vaduz - Chur sme niekedy neskoro v noci dorazili do Pontresiny neďaleko St.Moritz, kde sme prespali na odpočívadle. Až ráno za svetla sme videli tú nádheru, všade okolo strmé alpské štíty, paráda!
             Došli sme si do Pontresiny, kde sme odložili auto, niečo sme zjedli, pripravili sa na túru a vyrazili. Prvú časť prevýšenia sme prekonali jednoducho - do výšky 2326m sme sa vyviezli lanovkou.
Už tu sa nám naskytli krásne výhľady, bolo príjemne teplo, tak sme dali pár vrstiev dolu a hurá na kopec. Stúpalo sa zo začiatku takým príjemným trávnatým chodníčkom, neskôr potom už skalami.
Celkom som cítila že naberáme výšku a začalo sa mi robiť normálne zle, čo som doposiaľ pri žiadnom výstupe v podobnej výške nezažila. Pod vrcholom sme sa ešte na chvíľu zastavili na horskej chate, no... resp. posedeli sme si vedľa nej - skúmať švajčiarske ceny s vysokohorskou prirážkou by mi mohlo spôsobiť ešte viac nevoľno. Po polhodinke pauzy sme absolvovali záverečné stúpanie a boli sme na vrchole, čím som prekonala svoj doterajší výškový rekord z Triglavu o 398m, na súčasných 3262m. Hodnú chvíľu sme si vychutnávali úchvatné výhľady, tú rozľahlosť štítov kam až dovidíš. No proste v tej chvíli Tatry hadr.
             Cestou naspäť sa stali ešte dve príhody, úsmevnou by sa dala nazvať ale len tá prvá. Tá bola o tom, ako som sa okydala čučoriedkovým jogurtom tak šikovne ako to len ja dokážem. Tak chudák jogurt cestoval z Dobrušky, cez Nemecko, Lichtenštajnsko do Švajčiarska a dostal sa do výšky 3262m aby takto neslávne skončil. Asi štvrťhodinu na to zostúpali sme k plesu, kde sa udiala druhá príhoda, ktorou som svoju nešikovnosť dotiahla k úplnej dokonalosti. Tam sa mi podarilo zas úderom do šutráku dostať do kómy môj verný foťáčik, toť jeho posledné záchvevy v agónii:

(Inak len tak pre zaujímavosť, z kómy sa prebral presne o mesiac, 12.9. samozresetovaný a plne funkčný!)

             Od plesa sme pokračovali dolu krásnym údolím, kde sme stretali spokojne sa pasúce kravy z ktorých mlieka pochádza čokoláda Milka a tiež množstvo hvízdajúcich svišťov. Potom lanovkou dolu (Tu pripájam hádanku, kto uhádne čo spôsobilo na tvári Vávrovej a Labašovej ten čarovný úsmev? Nápoveda...nota bene foto). V Info centre dole v meste sme ešte previedli takmer dokonalú hygienu tak trošku na slovenský spôsob aby ďalšia cesta prebiehala príjemnejšie a hurá smer Italia!

cesta zo Švajčiarska do Talianska
             Normálne by som popis cesty samozrejme vynechala, ale ten úsek za predposlednou dedinkou Maloja pred švajčiarsko-talianskou hranicou stál za to! To som ešte nevidela tak pokrútenú cestu, ktorá by na tak malej vzdialenosti toľko klesla. Serepentíny jak sviňa:
             Ďalej sa pokračovalo úchvatným údolím, kde nás úplne dojala obrovská vodná hrádza v neskutočnej výške, sem-tam bolo vidieť nejakú zrúcaninu hradu, neskôr aj civilizáciu. Chvíľu sme sa zastavili pri nádhernom vodopáde no a pokračovali sme smer Miláno. Z Milána len útržkovite: pizza - gelato - Lešťov pokus preraziť asi 30cm obrubník na križovatke - nekonečné blúdenie labyrintom ulíc - značenie 0 bodov - nesprávna mýtna brána - nakoniec Lešťov azimut na Genovu podľa mesiaca. Plánované spanie na pláži sa nekonalo, boli sme radi že sme našli rozšírenú cestu a tak sme spali kdesi "v zákrute".

sobota, 13.8. Monako
             Ďalší úsek cesty bol pomerne nezáživný, to sme nevedeli kde jedno mesto končí a ďalšie začína, úzka hlavná cesta pozdĺž pobrežia viedla vždy stredom mesta, budovy bez ladu a skladu jedna na druhej, správanie ľudí detto. Priemerná rýchlosť asi 40... Okolo obeda konečne hurá, pred nami Monako! Do jedného záberu sa vošiel celý tento štátik.
             Odparkovali sme, došli sme si k palácu, prešli sme pár uličkami centra až ku slávnej monackej katedrále, potom sme zašli do Oceánografického múzea, no a to už sme mali celkom dosť, na to že bolo aspoň 33°C. Tak sme pokračovali v ceste, po trase Nice - Sisteron - Gap - Grenoble - Chambéry. Nie úplne na miesto sme dorazili neskoro v noci a tak sme zas prespali pod širákom.

nedeľa, 14.8. Chambéry - Saint François E1
             Skoro ráno sme šli rovno na etapu, kde sme sa najskôr úspešne odprezentovali. Lešťa hneď organizátorov zaskočil tým že by sa chcel na túto etapu dohlásiť, ale zároveň štartuje na MS v Trail-O. S takouto kombináciou sa evidentne nepočítalo a nakoniec mu to nepovolili. Síce niesom žiaden guru Trail-O, ale natoľko tomu rozumiem aby mi bolo jasné že tým by žiadnu výhodu nezískal. No ale budiš. Počasie ako v apríli a tak sme sa pred slabým dažďom skryli pod akýsi ihličnan a vyčkali do času štartu.

             V lese to bolo asi to najťažšie čo som kedy na orienťáku zažila (to som ešte netušila čo ma čaká na E3). A nie len mapou, už len ten podklad sám o sebe bol náročný na pohyb. Všade šutre, ale také medzi ktorými to len ťažko ide bežať, les síce pomerne priebežný, ale neprehľadný, proste orienťácky hardcore. Už na dvojku som sa stratila. Aj keď som fyzicky nevládala a šla som väčšinou krokom, strácala som sa... No slovom, zážitok! 5,5km za 95 min. To som zvedavá ako dlho ma to tu bude baviť a či vôbec stihnem napríklad E4, ktorá má byť klasika, asi 8km.
Asi ani táto ukážka mapy nie je schopná dokonale priblížiť niekomu kto tam nebol ako to v lese v skutočnosti vyzeralo.

mapa E1 s postupmi • medzičasy D21E • stránky pretekov

pondelok, 15.8. Chambéry - Saint François E2 + Opening ceremony
             Dnes už som vedela aspoň približne do čoho idem a tak vzhľadom na dĺžku trate som sa ráno aj poriadne najedla, keď už som tušila ako dlho tam budem. Ešte že ma kdesi na trati dobehla Oldřiška, s ktorou som to absolvovala skoro až do konca. Nebyť jej, som tam ešte dlhšie, ani nie tak kvôli mape, dnes to bolo podstatne bežateľnejšie, ale tak nejako potrebovala som aby ma niekto vyslovene ťahal fyzicky.
Po etape a obede sme sa pobrali do Chambéry pozrieť Opening ceremony a pre nás hlavnú star tejto udalosti - Lešťu v repre drese! No slušal mu, Mírovi taky, to ste mali vidieť ako hrdo si táto dvojka vykračovala na čele Czech repre teamu. Inak nudnejší Opening som ešte asi nezažila, vekový priemer účinkujúcich v programe odhadom 70+, hudba ako na pohrebnom sprievode.

mapa E2 s postupmi • medzičasy D21E • stránky pretekov

utorok, 16.8. Voľný deň, WOC šprint finále v Chambéry
             Voľný deň sme využili v prvom rade na dospanie spánkového deficitu, v druhom rade sme sa boli pozrieť na finále šprintu. Pre mňa to bol každopádne zážitok, no a pekný deň sme zakončili luxusnou večerou s Trail-O teamom. Kým sme však my mali voľný deň, pre trailistov to bol druhý súťažný deň a v ňom sa asi najvýraznejšie predviedol nováčik na MS - Lešťa. Po včerajšom 9.mieste to dnes vylepšil na 4. dnes aj v celkovom poradí v kategórii open, veľká bedňa na MS je každopádne výrazný úspech, takže gratulácia, Lešťáku! (Ak by ste chceli vedieť o tomto jeho úspechu viac, čo ho delilo od medaile alebo pochopiť o čom je Trail-O, odporúčam Lešťov článok na stránkach KOB Dobruška)

Zo života v kempe
             Hoci ktosi zahlásil že kemp je už skoro plný, mne sa zdal využitý možno tak na 20%. Obrovská lúka vo svahu, nádherný výhľad na skalnatý kopec oproti, teplé sprchy, v noci kosa snáď okolo nuly, cez deň zase teploty do 35°C. A vyvárali sme si tam s Nikou také dobroty, že by ste závideli.

streda, 17.8. Chambéry - Crolles E3 + WOC finále longu
             Táto etapa bola asi najzáživnejšia. Aj keď sa to môže zdať že tento terén je na jedno brdo a vravela som si po prvých dvoch etapách že už niet čo ťažšieho na nás vytiahnuť, ono to prišlo. No ešte že to bolo len 3,6km, aj tak som tam bola neuveriteľných 82 minút! Je pravda že som to chodila krokom, z dvoch dôvodov. Jednak aby som sa v tých škrapách nedokaličila, no hlavne som si navrávala že tak aspoň trochu budem v obraze kde som. Ale prd. Pripadala som si tam ako Alenka v ríši divov. Ale pekné. Jo a našla som na trati parohy, ďalšie do zbierky.

             Po našej etape že sme to mali z kempu pešo nie ďaleko, išli sme sa pozrieť na finále longu. Bol to opäť skvelý zážitok, najmä vidieť naživo Thierryho ako triumfálne dobieha do cieľa pre titul majstra sveta za burácania domácich divákov. Skvele zabehli aj české baby, 2.Dana Brožková, 4.Eva Juřeníková! Smolu mala Martina Zvěřinová, ktorú diskvalifikovali kvôli tomu že bežala s GPS hodinkami. Hlavne že si ich borec na štarte pozrel a nechal ju s nimi vybehnúť. Trošku nefér. No a po vyhlásení najlepších na klasike nasledovalo vyhlásko Trail-O, kde si svojich 5 minút slávy užil aj Lešťa.

mapa E3 s postupmi • medzičasy D21E • stránky pretekov

štvrtok, 18.8. Chambéry- La Féclaz E4
             Ako sám názov prezrádza, "la fekál". Vzdušne 8,2 akoby nestačilo, na štarte sa šíri fáma že tie dlhšie trate sú ešte dlhšie... a ono to je naozaj tak. Už teraz ľutujem že som si nevzala na trať pekne camel a nejaké energetické dobroty. Zo začiatku to chvíľu šlo, no postupne a veľmi rýchlo mi sily úplne došli a prešla som do kroku. Chcelo sa mi len si dakde sadnúť a plakať, tak som nevládala. A stále do kopca. Až som sa doplazila ku kontrole 6, kde to stálo za to. Bol tam taký kríž (la croix du nivolet) a úplne nádherný výhľad z obrovskej skaly! Nedalo mi to a odchytila som si tam nejakú orienťáčku (podľa oblečenia) čo tam bola iba tak na výlet, a že ma tam akurát dobehla zase Oldřiška, tak sme sa ešte s ďalším borcom nechali odfotiť a fotky si potom poslať :) Nj, obyčajne takéto veci počas trate nerobievam, ale tu už mi o žiadne minúty nešlo, tobôž nie o sekundy a tak som si to v kľude dovolila.

             Keď som sa v tom vedre doplazila do cieľa, bola som celkom rada a ani mi neprišlo tak ľúto že touto etapou končíme. Aj keď tie ďalšie 2 boli práve krátke, no neva, ak by sa niekto chcel hrabať vo výsledkoch a zistil by že tam figurujem, odbehla ich za mňa Jana Škorpilová. Z máp to vyzeralo pekne, ale v tej chvíli som už mala celkom dosť.

mapa E4 s postupmi • medzičasy D21E • stránky pretekov

             No a tak sme sa pekne pobalili, v tých vyše 30°C spolu s varením ešte celkom dlhá procedúra, rovnako tak ako aj nekonečná cesta naspäť. A Lichtenštajnsko sme iba tak ošolichali, jedna fotka v daždi a išlo sa ďalej... Tak niekedy nabudúce.