wz
   
Orientačný beh
Články z pretekov, sústredení a iných O-akcií
23.-26.6. European Youth Orienteering Championschips (Jindřichův Hradec)

Ako chutí organizovanie + niečo z môjho pohľadu do zákulisia

             V lete 2008 som po prvý krát navštívila pekné juhočeské mesto Třeboň. Vtedy ako zanietená "šprintová špecialistka", prechádzala som sa parkom a uličkami centra, ničnetušiac som obdivovala priestor ideálny pre dobrý šprint a všímala som si pekné miesta pre umiestnenie kontroly. O rok neskôr dostal Magnus orienteering pridelenú organizáciu MEDu (Majstrovstvá Európy dorastu) s centrom v Jindřichovom Hradci, o ďalší rok som do tohto klubu prestúpila no a krátko na to som dostala funkciu staviteľky tratí na šprint na MEDe, ktorý sa pobeží práve v Třeboni. Bola to pre mňa veľká česť a úžasná výzva!
             Lešťa zase dostal úlohu mapára pre long. Čo o to, to už je uňho rutina, no ako slepé kura k zrnu, nič zlého netušiac, ocitol sa neskôr aj v roli technického riaditeľa MEDu. No slovom, od tej chvíle mali sme MEDu plnú domácnosť.

Prvé prípravy a formovanie tímu organizátorov
             Samozrejme, kto orienťák pozná aj z jeho opačnej strany než len z pohľadu pretekára, vie dobre čo všetko taká organizácia obnáša. Že to nie je len nakresliť na asfalt kriedou štartovnú a cieľovú čiaru, zmerať trasu a stopnúť časy ako pri dajakom krose. Je to omnoho komplikovanejšie už aj pri obyčajnom oblasťáku no a také Majstrovstvá Európy, to už je celkom iný level. A som rada že som mohla byť pri tom.
             Členovia organizačného výboru, pár ďalších ľudí a predovšetkým mapári sa do práce pustili ešte oveľa skôr, než väčšina iných vôbec tušila že budú v tíme organizátorov. Tvorba webstránok podujatia, príprava bulletinu, vybavovanie povolení, zaistenie ubytovacích zariadení a stravy, jednanie s mestom, zabezpečenie materiálu, zháňanie sponzorov... to je len pár z mnohých činností, ktorými sa začalo. Postupne sa sformovala asi stovka ďalších organizátorov a určili sa vedúci jednotlivých úsekov tak, aby sa každý dostal zhruba k činnosti, s ktorou sa už stretol.
             Práca staviteľov tratí závisela na mapároch, no keď boli mapy dokončené, pustili sme sa do práce aj my.

Hrubá revízia mapy U Šmejdů Buku
             Moja druhá návšteva Třebone sa uskutočnila v rámci víkendu 2.-3.4., bezprostredne po návrate zo sústredka v Taliansku. V sobotu mal Lešťa v pláne hrubšiu revíziu mapy na klasiku famózneho názvu "U Šmejdů Buku", proste prebehnúť priestorom a zistiť prípadné zmeny typu nová oplocenka, paseka a tak. Šupol mi teda 15-ku (=14,81km) s 30-timi kontrolami a mala som zábavku na 140 minút. Našla som jednu novú oplocenku, jednu jamu a ešte nový posed. Inak ako fakt kvalitný tréning, po sústredku a precestovanej noci som bola rozbitá jak cigánska hračka, to teda bol nápad. I love orienteering! celá mapa (už po úpravách) s mojou traťou

nájdi 10 rozdielov, alebo ako dopadla revízia mapy U Šmejdů Buku

V Třeboni po druhý krát
             V nedeľu sme sa presunuli do Třebone a s mapou a foťákom som vyrazila do terénu. Po 4h pochodovania som si spravila aký taký obrázok o tom kde sú pekné miesta pre umiestnenie kontrol a nafotila som si čo sa dalo (celý fotoalbum tu), aby som potom doma mala akýsi podklad keď si nebudem presne pamätať ako to tam vyzeralo.
             Došlo aj na úzku spoluprácu staviteľa s mapárom, o ktorej sa hovorí hlavne v súvislosti so šprintom. Teraz už chápem o čom to je. Nastalo totiž obdobie kedy som Starouša deň čo deň bombardovala pripomienkami a špeciálnymi požiadavkami. Týmto mu chcem poďakovať za trpezlivosť a skvelú spoluprácu :) Objavila som v mape kopec detailov, ktoré sme následne konzultovali a upravovali až po finálnu podobu, len tak na ukážku:
1. doplnenie generalizovaných výstupkov (čo ani nebolo tak potrebné, keďže tade trate nakoniec neviedli)
2. presun spádnice v závrte
3. vývoj riešenia od západu neprístupnej uličky (v mape zeď tučnou, čo ale pri tej šírke opticky zaniká, aby to bolo fér a     nie zákerná nachytávačka, dohodli sme sa na olivovo zelenej výplni časti uličky
4. porasty v parku - to sa stále nejako menilo...
5. no a toto bola moja delikatesa - ako som objavila uličku, ktorá nebola v prvej verzii mapy, no to som ešte netušila že     ulička je priechodná (vyzeralo to tam ako vstup do súkromnej budovy, dvere na fotobunku...) a nakoniec z toho bol     fikaný štartový koridor

Proces stavby tratí - etapa prvá
             Mapa sa celkom rýchlo blížila k svojej finálnej podobe, tratiam sa však darilo menej. Úplne prvú verziu som samozrejme vytvorila bez toho, aby som vedela ako to bude vyzerať v aréne, kade povedie dobeh, odkiaľ sa bude vybiehať. Keď som sa to už dozvedela, to zase som bola ako maliar bez fantázie, nešlo to a nešlo, až zrazu pri dvojdecke ružového vína v jeden večer na sústredku vo Švédsku prišiel nápad a behom večera som to v podstate mala. Samozrejme že nie úplne, ale to už potom bolo o vylaďovaní volieb postupov, menších posunoch kontrol, hre s popismi, ten základ však bol už jasný.

7.-8.5. stretnutie s kontrolórom IOF Leifom Damborgom a zasadanie OV
             Nasledoval ďalší víkend v južných Čechách - stretnutie s IOF kontrolórom Leifom Damborgom z Dánska a národným kontrolórom Jirkom Mrázkom, domyslenie arén až po detaily a večer potom zasadnutie Organizačného výboru v Jindřichovom Hradci.
             V celku to všetko dopadlo dobre, s oboma kontrolórmi som si prešla časť priestoru, výhrady keď mali, tak občas na niečo v mape (chýbajúca vrstevnica, porasty a stromy v parku), inak ale trate boli ok, vyslúžili si skôr pochvalu než kritiku, takže domov som odchádzala s dobrým pocitom.

Proces stavby tratí - etapa druhá - dolaďovanie detailov
             Za pár dní som obdržala akýsi zoznam pripomienok od Leifa, tak som sa začala zaoberať už vyložene detailami, ako napríklad percentuálne vyrovnanie návštevnosti kontrol jednotlivými kategóriami, vystrihovanie krúžkov v miestach kde zakrývajú dôležitý detail, prerušovanie prekrývajúcich sa čiar a potom zas ich následné spájanie - podľa toho v akom poradí mi to kto kontroloval :) Zaujímavosťou boli niektoré Leifove požiadavky, napríklad centrácia bodových objektov podľa popisu, napr. strom západná strana - krúžok viac na západ, čo je ale blbosť predsa.
             Hotovo, ostávalo už len postaviť dve trate pre verejný závod, upresniť potrebný počet ľudí na stráženie kontrol, počet háčiek (železné podstavce na kontroly umiestnené tam kde nejdú zapichnúť), doriešiť umiestnenie rádioviek, skontrolovať popisy, upraviť umiestnenie čísel, bojovať s umiestnením tratí do dizajnu v OCADe a ešte postaviť model v Jinřichovom Hradci, čo už bola len taká chuťovka na záver. Jediné z čoho som ešte stále bola nervózna, bol kultúrny program konaný v Třeboni v rovnaký deň ako šprint a s ním súvisiace nejaké zakázané priestory, ktoré ešte stále celkom jasné neboli, sem-tam mi akurát bola vyhodená nejaká kontrola, s tým že tam asi bude nejaký stánok alebo pódium, no v mape mi stále nikto nebol schopný presne začmárať kade sa nepobeží, takže ani zalomenie čiar som veľmi riešiť nemohla.

             S OCAD10 to bol trochu boj, predsalen, doteraz som jakž-takž bola zvyknutá na Oorg no a teraz toto... Hlavne posunutie tratí do dizajnu úplne neklaplo, čísla kontrol a niektoré čiary ostali kdesi v tramtárii, rozstrihnuté čiary sa spojili, piktogramy sa do daného rámčeka nezmestili... S pomocou všetkých našepkávačov som to nakoniec dala dokopy, no moja radosť netrvala dlho.

V prvej chvíli som myslela že je to snáď len blbý vtip...
             Vo štvrtok večer som dostala správu, že v Třeboni v pondelok rozkopú pár ulíc! Padla mi sánka a v prvej chvíli som sa nezmohla na žiadnu reakciu. Veď už som mala poslať trate do tlače, teraz už nie je čas skoro ani na dolaďovanie detailov, nieto ešte na hrubé prekopanie tratí! Schytil ma záchvat zúrivosti, pretože som si uvedomila že kebyže sme trochu "komerčnejšie využiteľným športom", možno by mesto malo aj snahu vísť nám v ústrety. Bohužiaľ, zas je raz všetko hlavne o peniazoch. Ok, pochopím neochotu, ale keď už sa to malo rozkopať, pomohol by nám hoci aj taký detail aspoň vedieť o tom. Oznam o plánovanej výmene vodovodu a kanalizácie v tých troch uliciach visel na internete už od 3.3.2011. Nech mi nikto nevraví, že kompetentní, s ktorými sa o MEDe diskutovalo o tom nevedeli.
Nezainteresovanému sa to asi nezdá že je to až tak veľký zásah, no v podstate okrem W16 boli ostatné trate zrelé na pomerne značné prekopanie, naviac, zrušilo sa tým miesto ktoré poskytovalo rôzne varianty volieb. Čo teraz? Pokyn znel jasne - prestavať 3 dotknuté trate. Takže prvá nočná, no výsledok stál za h..... Lešťa doma nebol, ja z tratí úplne na nervy, spať som nemohla, jesť tiež nie, od kedy som ráno oči rozlepila, uprela som ich na monitor s mapou, no nápad ako nahradiť skvelé postupy na okresanej mape neprichádzal.

18.-19.6. víkend na VjČ, posledné prípravy pred MEDom a zasadanie OV
             V sobotu ráno niečo po šiestej som vyrazila akože do Třebone, z Dobrušky to bolo ako za trest, 17 prestupov, v Hradci zmeškaný bus, v Prahe som následne nestihla rýchlik, náhradná varianta stála ale zato - RTX704, z mladších ročníkov kto by nevedel vo co gou, tak aha:
Touto prehistorickou rachotinou som vážne cestovala, najskôr som si myslela že to je len turistická atrakcia pre Japoncov (podľa osadenstva) no bol to klasický linkáč, po diaľnici si to trúfalo svišťal, no ten horľavý smrad celou cestou a pre zlyhanie chladenia 20 minútová zastávka kdesi v poliach... Posledný prestup v Budejicích a hurá, niečo po 14h som sa dotrieskala do Třebone, akurát začalo pršať, do 15h som ešte čakala na Lešťu a spol. kým sa vrátia z lesa... No a potom rýchlo obed a už sa šlo do Novej Bystřice, aby sme stihli zasadnutie výboru. A čo Třeboň a moje trate? Tu na mieste to aj tak nevyriešime, snáď večer pri OCADe.

Proces stavby tratí - etapa tretia - všetko odznova a pre istotu 2 varianty
             Až neskôr večer na to došlo, riešilo sa či to mám prekopať úplne, alebo dúfať že to začnú kopať od juhu, čím by sa ešte čiastočne dalo dosť zachrániť. Nakoniec teda že postavím ďalšie dve varianty, no na tú pôvodnú mám zabudnúť. Ďalej som sa jej teda nevenovala a nevediac koľko času mám, pustila som sa do stavby tratí takmer od základov nanovo.
             Cestou domov cez skoro všetky kraje ČR Lešťa najskôr nabral v Hovoranoch vína (ceny na ŽB a na Advantu), zastavili sme sa v centre Advanty vína vyložiť, potom na večeru, do Pardubic pre gigastan čo sa nám skoro do auta nevošiel, u Mádloša ten stan vyložiť, cestou ešte Lešťa riešil odvoz Portugalcov z Prahy, čo práve leteli na MED a ja ešte nemám trate, super.
             Od nedele večera som sedela non-stop prilepená k mape, keď som aj náhodou na chvíľu zdriemla, pred očami fialové krúžky... na stole vyložene pracovná atmosféra - sladkosti všetkého druhu zalievané vermutom... stres ako pred štátnicami, no katastrofa, takúto stavbu tratí som ešte nikdy nezažila a dúfam že už ani nezažijem. Po tretej skoro prebdetej noci ráno telefón - Lešťa: "Tak prej to budou kopat až v pondělí po MEDu." "Si ako robíš srandu?" ...nie vážne, proste do tlače mám v okamžiku poslať tú úplne pôvodnú variantu. Lenže... Radim to obiehal v nedeľu a potrebujem trate mierne skrátiť, hlavne W18. Na tej variante som už nepracovala, hmm... tak rýchlo, vyhodím nejakú kontrolu v parku, do pekla, ostrý uhol, tak inú... Prerušená čiara? Veď nakoniec sa dohodlo že sa neprerušujú... Došlaka... Popisy... Rádiovky nemám v popisoch! ...To nič že dĺžky tratí sa líšia od tých v poslednom bulletine... Telefón! Aljoša... okamžite poslať trate. Ok, posielam.
             S úplne blbým pocitom, asi ako keď vieš na písomke všetky otázky, ale tak tretinu nestihneš napísať, lebo máš málo času... no nič, odovzdané. Tak trochu úľava, no... pretrváva napätie. Do MEDu ostávajú 3 dni.

24.-26.6. Majstrovstvá Európy dorastu a ŽB-Čechy (Jindřichův Hradec, Třeboň, Sedlo)
             Ešte že ten šprint sa beží ako prvý, dlhšie to napätie by som už asi nevydržala. Aj na mieste sa každú noc okolo druhej budím a potom už neviem spať... Vo štvrtok večer ma čaká ešte účasť na TLM (Team Leader´s Meeting), no áno, strápniť sa treba. Rieši sa predovšetkým aréna, ktorá svojou zložitosťou mne osobne jasná nie je doteraz. Mám pocit že existuje možnosť ako sa jednoducho tréner dostane do priestoru trate... no nič, ideme ďalej. Našťastie som dostala len jedinú otázku, no aj tá ma zaskočila... že vzdialenosť na mapový štart, to je to posledné čo ma pred dvomi dňami trápilo...fú, no dajme tomu... 100-150m?
             Piatok, 24.6., deň D. Moja nervozita stúpa. Kulminačný bod sa dostavuje hneď niekoľko krát. Prvý krát, keď je 11:45 a ja nevidím nikde Rudu ani ostatných roznášačov. Potom, keď je 12 a niečo a Čmelda sa ma pýta či mám kontroly od 51 a následne ide 20 krabičiek od 31 do 50 naprogramovať. Pokračujeme. Namiesto 29 detí na stráženie kontrol prišlo len 12. Nastáva čas imrpovizácie, roznášači budú strážiť, no nestíham už sledovať kto kam pôjde a pritom viem o miestach kde potrebujem okrem stráženia aj kontrolu dodržania fair play - preskakovanie plotov a potoka. Roznos kontrol začína o polhodinu neskôr. Obchádzam si všetky kontroly, sú pekne na svojich miestach... Ale toto má byť čo??? V uličke kde bolo predtým avizované kopanie stojí v križovatke báger a rýpe sa v asfalte! V úzkom priestore medzi bágrom a domom vedľa vidím otvorený poklop z kanálu! Moje nervy, chytá ma panika, zhlboka dýcham. 20 minút pred štartom ešte nie sú omliekované tie úžasné zakázané priestory.... Začína pršať...
             Prvých 20 minút od štartu len tupo stojím pri dobehu a premýšľam čo by sa ešte tak asi mohlo pos... Prvé decká to behajú okolo 15... tak asi to tá posledná grupa stlačí o 1-2 min, no už sa na to nevydržím pozerať a radšej sa odpracem nosiť batožinu zo štartovej karantény do cieľovej karantény.

             Časy sa znižujú, vyzerá že všetko klape bez prúseru, čo ma trochu ukľudňuje. Nakoniec časy víťazov W16 11:36 M16 12:59 W18 13:41 M18 13:11, tak asi celkom v norme si myslím. Keď je po všetkom, prichádza za mnou Leif Damborg a gratuluje mi k úspechu, tak asi teda to všetko klaplo, aspoň podľa toho ako sa Leif tvári, tak určite :) Až teraz prichádza úľava!!! Ale ešte hodnú chvíľu trvá, kým to vstrebem, kým sa spamätám.

             Zbytok MEDu vnímam akoby z rýchlika, účinkujem ešte na prezentácii ŽB, ale to mi už príde ako omaľovanka, klasika sa zdá sa tiež Navrovi vydarila, do časov sa pekne strafil, počasie jakž-takž drží, hoci teda vedro nie je. Kým šprint výsledkovo úspešne pre nás nedopadol, na klasike v M16 5.Maťo Šmelík, v M18 4.Dávid Franko, 6.Mára Minář, v štafetách Česi v M16 tretí, v ostatných troch kategóriách víťazia, rovnako tak aj v pohári národov.

Odkazy čo by sa mohli hodiť
  • stránky EYOC
  • postupy zo šprintu
  • postupy z klasiky

    Ešte pár perličiek
  • v kategórii M18 sa mi podarilo nachytať 20 chalanov na tom že nečítajú popisy a nekontrolujú kódy a to som sa ešte     snažila aby ten postup nebol zákerný... (M16 mali postup 49-53, ideálne zľava, M18 48-52 ideálne sprava)
  • víťaz M18 Parfianowicz Piotr má na www.obpostupy.cz naklikaný postup na 3.kontrolu cez nebrodný potok, čím by     porušil pravidlá keby tak šiel, je však otázka či tak naozaj šiel, keď sme to tam mali strážené, či si tie postupy
        naklikal sám a vôbec, nie je to dokázateľné a ešte dostal na tom medzičase sekundu...
  • na fotke dolu náčelník so "Stanley cup-om" - pohárom pre víťazný tím v súťaži národov
  • model na šprint - kontrola č.40 umiestnená v kope hnoja - to bol trošku omyl, akosi sa nepodarilo vytlačiť opravenú     verziu
  • Catarina - v bulettine, na webe, na mapách, samolepkách, proste všade bolo použité toto písmo ktoré bolo
        špeciálne pre MED zakúpené
  • bager v uličke na šprinte - ako sa neskôr ukázalo, nemal veľa spoločného s pôvodne plánovanou rozkopávkou, len     zhodou náhod došlo ráno pred šprintom k prasknutiu potrubia práve v tej istej uličke...

    A pár dojmov na záver
                 MED bol neopakovateľným a silným zážitkom pre každého orienťáka a pre mnohých tiež veľkou organizátorskou skúsenosťou a bolo úbohé ísť tam len pre "pěkný pořadatelský hadry". Mne okrem spusty zážitkov navyše priniesol aj cenné skúsenosti v stavbe tratí, ktoré si pravdepodobne hneď o rok overím na juniorských v Košiciach. (Ešte si tam ale musím ošéfovať tie prastaré stromy v mestskom parku, ktoré tam akýsi lumpovia plánujú vyrúbať...)
                 Tých pár dní na MEDe bol taký mix úspechov aj sklamaní, stresov a emócií, napätia aj radosti. Doteraz som tú atmosféru poznala len z pozície pretekára, no podieľať sa na organizácii bolo rovnako skvelé. Ďakujem ľuďom, ktorí mi to tam spríjemnili, ktorí ma podržali keď som to potrebovala, ktorí mi s kadečím dokázali pomôcť a s ktorými spolupracovať bolo fajn. Skvelou tímovou prácou sme to nakoniec všetko zvládli na jedničku a bolo úžasné byť pri tom!

    «   o r i e n t e e r i n g   f o r e v e r   »