wz
   
Orientačný beh
Články z pretekov, sústredení a iných O-akcií
22.-31.3. VT Taliansko (ASU)

             Jaj, kde sú tie časy, keď som si chodila zo sústredka na sústredko. Lenže to som bola ešte na škole, repre fungovala (teda aspoň tá dorastenecká v ktorej som v tých časoch bola), nemusela som riešiť dovolenku a ani som to nemala ďaleko. Až tento rok, po dlhom čase naskytla sa mi príležitosť zúčastniť sa mapového sústredka s mojim českým klubom Magnus orienteering. Neváhala som a hneď som sa prihlásila.

deň prvý, utorok 22.3. Cesta, defekt na talianskej diaľnici, Vico del Gargano
             V zostave 3xD (Lenča, Renča, ja), 3xH (Mára, Robo, Rouman) a 1x tréner (Aljoša) sme v pondelok večer vyrazili Mádlošovou krabicou alias miešačkou smer Taliansko. Cesta prebiehala plynule až do chvíle, kedy sme pichli pravé zadné koleso. Prvú polhodinu s tým zápasili siláci z našej posádky, no keď usúdili že s tými šrubami asi fakt nepohnú, zavolali sme z neďalekého SOS telefónu servisnú službu. Asi za 10 minút dorazil borec, na tú šrubu si vzal takú obrovskú tyč, slabučko ňou zatiahol a šruba povolila, po nej aj tie ďalšie, no a keď už tam bol, spravil full servis, vymenil koleso, podoťahoval a my sme zatiaľ dali typovaciu súťaž že za koľko oiro to asi tak bude. O rezervu a 180 éčiek ľahší sme sa pobrali ďalej.
             Do cieľa našej cesty, mestečka Vico del Gargano na polostrove Gargano sme dorazili niečo poobede, no keďže ten Frančesko čo nám tu mal sprostredkovať ubytovanie mal asi siestu alebo čo, ubytovali sme sa v akomsi hoteli Maremonti, šli sme sa po ceste preklusnúť a potom nasledovala najkrajšia časť dnešného dňa a to večera! A tá teda bola (teda adekvátne k cene, aby som zas nezveličovala). No a po minulej noci v aute, aj posteľ a súvislý spánok padli veľmi vhod.

deň druhý, streda 23.3. (I.F Foresta Umbra - middle, II.F Rodi Garganico - nočný šprint)
Po fajnových raňajkách sme napakovali veci do miešačky a stretli sme sa konečne s Giuseppem, ktorý nás zaviedol na naše nové ubytovanie. Bol to taký 2-poschodový starší dom s terasou, ku ktorému by som si Giuseppeho variantu cesty zapamätala asi tak na 15-ty krát, našťastie sme orienťáci a tak sme našli z parkoviska ideálnejší postup.
Po vybalení nadišiel čas odchodu na prvý tréning. Do Foresta Umbra to ďaleko nebolo, cestu predĺžili akurát početné serepentíny, ktorými sme sa dostali na takú plošinu, trochu mi to tam pripomínalo Slovinsko - kras, kupky, závrtíky, šutre, skalky. Väčšinou som mala probém udržať smer, keďže svetlozelená boli také husté kriaky s pichľavými listami, ktoré výrazne znižovali viditeľnosť. Úplne najviac som sa stratila na deviatku, to ako už som v jednej chvíli myslela že nenájdem nielenže kontrolu, ale ani seba samu, cieľ atď. Čo ma ešte prekvapilo, boli kravy. Nie že by som v živote nevidela kravu, ale v lese fakt nie. Nechápem čo tam tie zvieratá tak asi žerú, asi jedine tie pichľavé lístky v tých hustníčkoch.
             Cestou z tréningu sme sa chceli zastaviť na nákup, aby bolo z čoho variť. No problém veľký, všetko zavreté, čo to má byť, utorok o 14:30? Jaj ahá, siesta, no tak na toto si budeme asi musieť zvyknúť. To je v taký čas do 16h v talianskych mestečkách mŕtvo, ako u nás v nedeľu o jednej poobede. Hladní sme sa vrátili domov, tam kosa jak na Sibíri, ohrievače nám vyhadzovali poistky každých 5 minút, boiler vydržal asi na 5 minút teplej sprchy. Na druhý pokus sa nám podarilo obšmejdiť všetky miestne mercatory a nakúpiť a tak sme si po príchode konečne uvarili. Odchod na 2.fázu sa tým pádom značne posunul, no nič, mal to byť aj tak nočák. V neďalekom Rodi Garganico sme si zabehli prvý šprint, nič extra náročné, úzke uličky len v jednej časti mapy.
             Na spanie som sa uložila naobliekaná, v rukaviciach, so šatkou na krku aj na hlave, chalani si do postele brali fľaše naplnené horúcou vodou.

deň tretí, štvrtok 24.3. (I.F Foresta Umbra - okruhy, II.F Vico del Gargano - nočný šprint)
             Od dnes do nedele sme chodili na raňajky do Giuseppeho cukrárne Pizzicato, kde sme si mohli dať plnených sladkých croissantov koľko sme zjedli a k tomu čaj, kávu alebo kapučíno. No. Ja sladké môžem, ale odtiaľ potiaľ. Viac energie by nám asi ráno dal chleba so šunkou a syrom. Ale nesťažovala som si. Teda až po prvý žaket. V cukrárni si každé ráno uspokojili svoje potreby aj naši závisláci pripojením na WiFi, keďže inde to nešlo. Robo sa za ten čas pokúsil nenápadne infiltrovať k miestnej komunite veteránov. Aha, ako zapadol :).
Kým sa podarilo vytlačiť mapy na tréning, dali sme krátku siestu na terase, aj keď na opaľovanie to ešte nebolo.
             No ale koniec srandy, ide sa trénovať. Dnes mapové okruhy opäť na Foresta Umbra. Beží sa na SI-čka. Áčko jakž takž, no v cieli som si ho pekne vynulovala. Druhý Navra. Béčko paráda, už mi to konečne trochu ide. Céčko, strácam sa na 15 minút na tretej kontrole. Déčko už ísť nestíham (našťastie).
             Fičíme naspäť, k obedu varíme rizoto, s babami sa sťahujeme dole ku chalanom, kde je asi o pol stupňa teplejšie, no hlavne môžu byť pustené oba ohrievače a snáď nevyhodia poistky. Pred druhým tréningom ešte Aljoša vykonal na Robovi a Márovi určité úpravy zovňajšku:
             Nočák sme bežali v "domácom" Vico del Gargano. Problém som mala už na štarte, ktorý som v mape nevedela nájsť, (mali sme tam zakreslené 2 trate, líšiace sa hrúbkou zákresu), keď už som štart našla, zistila som že nebežím ideálnym postupom, čo som sa následne snažila napraviť, čím som sa ale ešte viac zamotala v uličkách. Ďalej to už potom šlo, až po postup na deviatku, kde som najskôr spravila paralelnú chybu, začala som zmätkovať a celé to zavŕšil zúrivý pes ktorý ma naháňal a keď som mu ušla a ani som už netušila kde som, dobehla som k inému psovi, ešte zúrivejšiemu a ešte väčšiemu... následne som úplne zúfalá tréning zabalila.

deň štvrtý, piatok 25.3. (I.F Piano Impiombato - had, II.F Ischitella - nočný šprint)
             Raňajky v pizzicate, chvíľa pre IT crowd a prvá fáza konečne niečo iné ako Foresta Umbra. Štvrťhodiny blúdiť už fakt nechcem! Terén tvorený sčasti pasienkami, sčasti dobre priebežným lesom, miestami podrast, kamenné hrázky a v okolí kontrol 3, 4 a 6 solidný hustník, taký že keď som sa k nemu blížila, tak iba aukanie a nadávky bolo z tých kriakov počuť. Na tomto tréningu sa mi konečne zadarilo, okrem chyby na 17-ku som to šla ok, snažila som sa trochu aj o rýchlosť. Jedna kontrola bola zle osadená a nikto ju nenašiel a jednu som našla ako jediná, holt, popisy kontrol sa nenosia na parádu. Okrem dobrého pocitu z tréningu som si ako bonus doniesla z lesa dvoch kliešťov a kvalitne zkrvavené nohy, keďže ja trdlo som si vzala tie podkolienky čo mi na mojich tenkých lýtkach nedržia a po chvíli padnú vždy až k členkom.
             Po tréningu obed, po obede siesta, vrámci siesty frčalo na všetkých noťasoch obľúbené CéeFko (Catching Features), čo keby sa počítalo ako tréningová fáza tak väčšina by sa zo sústredka vrátila v stave vysokej pretrénovanosti. Druhá fáza sa stihla klasicky až za tmy, takže opäť nočný šprint, dnes v neďalekej Ischitelle. A konečne bez chýb, tak dnešný deň bol bezchybný, konečne budem spokojne zaspávať.

deň piaty, sobota 26.3. (voľný deň, výlet do Peschici)
             Na raňajky 4 croissanty a fičíme na výlet s Giussepem a jeho slečnou, on pred nami na svojom coopri. Za chvíľu sme boli na jeho citrusovom ranči, veselo sme oberali zo stromov pomaranče, mandarinky, citróny a ešte akési krížence, fotili sme všetko ako Japonci, nazbierali sme aj do vreca do zásoby.
Keď už toho bolo dosť, pokračovali sme ďalej, na jeho (obľúbenú) pláž
a nakoniec sme zakotvili v Peschici, kde sme asi tri hodiny ochutnávali rôzne dary mora ako krevety, chobotničky, opečené sardinky, špagety s ustricami... v niekoľkých chodoch, nechýbal ani dezert, no proste kvalitné obžerstvo.
Večer sme šli ešte do Pizzicata, pešo pekne cez mesto, dali sme úžasné gelato (=zmrzlina) na účet Giussepeho, k tomu sme ešte dostali ako pozornosť akýsi silno alkoholický nápoj, toto 2x exnúť nalačno a som spitá :) Večer mi zle bolo od prejedenia, akože fajn deň, horšie bude keď doma zistím že z ôsmich riflí sa do šiestich neoblečiem.

deň šiesty, nedeľa 27.3. (Caritate - krátka trať, presun do Taranta)
             Ráno už pobalení na raňajky - naposledy croissanty, ktoré nám už lezú ušami, tréning. Bežím skrátenú verziu krátkej trate, les je kopcovitý, v jednej časti hodne malinčia, inak čistý, jeden zásek na 11-ku a trestné kolečko okolo hustníka. Cestou sa zastavujeme v Albertobello, mestečku zapísanému v UNESCO, známemu domčekmi postavenými v štýle trulli - s kamennou kužeľovitou strechou. Je nedeľa poobede, ľudí jak na Václaváku a tak len pár záberov, KPČ tým je odbavená a fičíme ďalej.
             Zisťujeme že malé mestečká na pobreží Tarantského zálivu fungujú len ako letoviská a mimo sezónu je tam problém nájsť nie len ubytovanie, ale aj obyčajné potraviny. Nakoniec nachádzame ubytko v Tarante, v hosteli na ostrove Borgo Antico. Na recepcii to smrdí trávou, borec zhulený že ani platbu kartou bez Aljošovej pomoci neprevedie. Večer hľadáme kde by sme sa najedli. Prechádzame ghettom, no, tu asi nie, rýchlo stade preč. Objavujeme pizzeriu s výhľadom na more, kým čakáme na pizzu, Robo nás oboznamuje s rodinnou genézou majiteľov, pizza je úžasná a hlavne máme plné žalúdky vrátanie pitia pre 7 ľudí za 26 oiro. Tak sme aspoň mierne zrovnali tú sobotnú obžieračku :)

deň siedmy, pondelok 28.3. (Chiatona, Pinetta di Lenne I.F - spojené úseky, II.F sudá-lichá)
             Ráno. Ak niekomu doteraz vadilo neobmedzené množstvo croissantov, tak od dnes máme jeden croissant a jeden suchár a k tomu deci čaju, ktorý prepláchol trubky po káve. Navyše s obsluhou tučného postaršieho pána v teplákoch, i keď snaživého, ale smrdiaceho za tabakom, no vlastne celé to tam v okolí recepcie smrdí. V tomto hosteli majú ešte jednu špecialitu a to, že v čase 13:00-16:00 majú zavreté, to zanemá ani dnu, ani von. Tak to sme vyriešili jednoducho, po raňajkách sme odišli zbalení na dve fázy, vrátili sme sa vždy až navečer, keďže zase pred ôsmou aj tak hospody otvorené nemajú. No zvláštny to národ, kávička, tabačik, siesta, pasta, siesta, pizza, siesta, tabačik...
             No nič, ide sa na prvý tréning v dunách! Terén vo mne budil veľký rešpekt, no tréning som zvládla luxusne, len jedna chyba, inak som krásne čítala vrstevnicové tvary, z kupky na kupku, z kontroly na kontrolu, úplne som si to užila, paráda! Po tréningu sme sa najedli chceba so syrom, dali šlofíka v miešačke, trochu pršalo, no inak pohoda, teda až na to že sa mi začala prerezávať osmička. Druhá fáza bola na tej istej mape, len sme šli sudú-lichú, ja som šla s Márou, niektoré kontroly sme zbierali z okruhov a celkom to šlo.

deň ôsmy, utorok 29.3. (Chiatona, Pinetta di Lenne I.F - klasika, II.F kolotoč)
             Keďže ten Frančesko čo nám mal poslať nejaké mapy z okolia má asi dlhodobú siestu a nič neposlal, tak sme šli zase do Chiatony, našťastie sme mali ešte pokračovanie mapy Pineta di Lenne, dokonca s nakreslenou traťou W21E z nejakej klasiky z pretekov WRE z roku 2008, tak nebolo čo riešiť. Po včerajšej sedem a polke mi dnešná desina až tak nesadla, už jednotku som nedobehla a hľadala som ju kdesi skôr. Po skoro 20-tich munútach som bola ešte len na dvojke a to som mala v úmysle bežať chalanskú verziu, teda celú trať. Ostatné kontroly už potom šly, len som sa dosť vliekla, v závere skoro žaket, no jaká som bola rada keď už som bola v cieli.
             Poobede sme šli zábavný a motivačný tréning, hromadný štart (baby o trochu skôr), každý prvú kontrolu osadí, ďalšie obehne a poslednú zbiera. Blbé je akurát keď niekto niekoho predbehne, tak mu potom svoju poslednú vezme, s tým treba počítať. Osadené sme mali ale všetko správne, len akurát niektorí holt lampiónik nenašli :)

deň deviaty, streda 30.3. (I.F Oria - šprint, II.F Altamura - middlový šprint)
             Tréningový program nám určoval predovšetkým prístup k mapám, no a dnes to na moju radosť dopadlo na 2 šprinty, resp. ten druhý trochu dlhší. Tak najskôr Oria, historické mestečko, mierne kopcovité, pekný šprint, v ktorom sa našlo aj pár volieb postupov, škoda že hrad a nádvorie neboli prístupné, dve kontroly sme museli preto vynechať. Trochu divne bol zmapovaný parčík v okolí pod hradom, niektoré veci boli úplne ináč ako v skutočnosti. Na obed sme dali piknik na parkovisku nejakej benzínky, každý dostal prídel chleba, syra a šunky, 3 lyžičky nutely a šlo sa do Altamury na druhý šprint. Cestou sa počasie asi 10 krát zmenilo, čistý apríl. V Altamure bolo po daždi a na mokrej dlažbe sa to pekne šmýkalo, takže chuť na šprintovú rýchlosť som si musela nechať zájsť. Ďalšia vec ktorá trochu kazila zážitok z tréningu bola modrá kresba trate, na čiernom podklade len ťažko rozoznateľná. Inak to mohol byť fajn šprint, keďže trochu dlhší tak aj náročnejší na koncentráciu.

deň desiaty, štvrtok 31.3. (Rím, Vatikán, Cervara a cesta domov)
             Raňajky v Tarante, obed v Neapole, večera v Ríme. Skoro doslovne. Hlad nás zastihol okolo jednej na obchvate Neapolu, tak sme sa stavili na nákup jedla v obchoďáku s výhľadom na Vezuv, na parkovisku sme sa najedli a fičali ďalej, do Ríma. Nakoniec z toho bolo len krátke zastavenie vo Vatikáne, keďže sme tam väčšina ešte neboli, pár fotiek a preč, aby sme ešte za svetla stihli Cervaru.
             Účel výletu do Cervary bol viac kultúrno-poznávací než tréningový, šlo predovšetkým o ten zážitok prejsť sa uličkami tohto krásneho mestečka v horách, kde sa v roku 2005 bežal svetový pohár. Neskutočne unikátny terén, no nehovorila by som o ňom ako šprintovom teréne, hoci je to v meste, pretože jeho technická náročnosť tu ľahko predčí každý priemerný middle. Ale zážitok to pre mňa každopádne bol!
             No a tu sa náš pobyt v Taliansku končí, nasledovala už len dlhá cesta domov v miešačke. Gratulujem všetkým čo sa dočítali až sem, pre úplnosť ešte pridávam pár odkazov:
môj fotoalbum na picase
archív máp (Kategorie prepnúť na "tréninky")
Follow me by Tero - Thierryho video z Cervary, kde je vidieť ako to tam vyzerá v skutočnosti a za behu, odporúčam!