wz
   
Orientačný beh
Články z pretekov, sústredení a iných O-akcií
14.3. Praha - Praga Magica, preteky PZL

Klasika na spôsob šprintu v uliciach centra Prahy
             Na uplynulú nedeľu pripravil Jéňa Šváb už 2.ročník dlhšieho mestského šprintu pod názvom Praga Magica, započítavaný do PZL (Pražská zimní liga). A že to už nemám vôbec ďaleko, prišla som sa prebehnúť.

             Zhromaždisko, štart a cieľ boli na Strahove, bežalo sa na dvoch mapách formátu A3, dĺžkou to bola klasika, charakterom trate šprint, čo je kombinácia ktorá mi len a len vyhovuje. Na kontrolách neboli lampióny, ale iba klieštičky, aj to bolo možné že niekde zmiznú (čo sa nakoniec nestalo, ak nerátame premiestnenie o pár metrov pod stojan s obrazmi... o tom o chvíľu).
             Nebudem tu nudiť opisom každej z 33 kontrol, vypichnem len tie zaujímavejšie momenty. Takým bol hneď samotný štart. Ten bol totiž hromadný a tak sa popred Petřínskú rozhľadňu behom chvíľky prehnalo stádo vyše stovky zbesilých orienťákov, čo oproti turistom na nedeľnej prechádzke muselo pôsobiť asi dosť kontrastne. Pri takejto masovke sa skoro na každej kontrole odohrával boj o raziace klieštičky, ktorý kulminoval na 4.kontrole. Tá mala byť podľa popisu na konci živého plotu, lenže tam ju nikto nenašiel. Vôbec nechápem ako mohlo niekoho napadnúť hľadať ju na stojane na obrazy, ktoré tam akási pani predávala, no každopádne v momente bol tento úbohý drevený stojan na ktorom boli hompáľajúce sa klieštičky orienťákmi čoskoro objavené, vydaný do milosti a nemilosti, dotieravo obliehaný lampiónmi, snažiacimi sa čo najskôr si oraziť a zmiznúť. Niektorí tento boj vzdali, iní tam bojovali a nechali aj 1-2 min.
             Ďalšou zaujímavou kontrolou bola sedmička, o ktorej bolo pred štartom avizované že umiestnenie klieštičiek bude trochu posunuté voči stredu krúžku. Ono to ale ktosi splietol a táto doplňujúca informácia patrila ku kontrole č.12. Na sedmičke sa nás opäť zopár zbehlo, no v tom rohu kde mala byť sme ju najskôr veľmi nehľadali, ja som tam len zbežne nakukla. Po chvíli sme sa teda dohodli že tam nie je a bežali sme ďalej, no asi po 200-300 metroch zase ktosi pribehol s tým že ju tam už našli. No a že som v tomto celkom poctivec, dala som si čelom vzad a ešte s pár ďalšími sme sa po ňu vrátili. To už som sa tam ale stretla s oveľa pomalším balíkom a niektorí ju ešte razili predomnou. Ďalší postup bol pekne do kopca, takže som tam plno ľudí obehla, no bolo mi to málo platné, keďže môj predošlý balík bol stále v nedohľadne.

             Z 12-ky sa bežalo po Karlovom moste, čo mi pripomenulo tiež pomerne dlhý šprint v Benátkach. No proste kľučkovanie pomedzi masy turistov, rýchlosť blížiaca sa chôdzi... A akýsi nervózny pán to nemohol rozdýchať a tak kým som za mostom na križovatke čakala na zelenú, hlasito na nás bežcov nadával a pozeral pri tom na mňa... no dajte sa vypchať, pane... pomyslela som si.
             V tej chvíli ma už ale opúšťala súťaživosť, po toľkých prestojoch to už dávno prestalo byť o rýchlosti a tak som na chvíľu rýchlostne splynula s tými čo ma dobehli na semafore za mostom. V centre to už ale bolo šprintové, menej ľudí, no hlavne konečne bez dlhého čakania na kontrolách a klieštičky som všade hneď našla, tak ma to opäť nakoplo a postupne som doťahovala tú skupinku čo mi ušla ešte na sedmičke.
             Na 30-ku sa šlo opäť cez most, no už cez iný, a asi najdrsnejší postup bol na 31-ku. To už sme sa vracali do cieľa na Strahov a tak bolo potrebné vystúpať ten kopec čo sme na začiatku zbehli. Tu sa asi najviac lámal chlieb, niekoho som ešte sem-tam obehla, k niektorým som sa stihla len priblížiť... byť to tak ešte o kilák dlhšie... ale to snáď už radšej ani nie, aj tak som už mala dosť. Veď GPS-ka v cieli ukazovala 14,36km, čas 77:50 - slušný tréning! Lýtka mám ako vyklepané rezne, chvíľu sa z toho budem asi spamätávať, no bolo to pekné, stálo to za to!

mapa s postupmi     výsledky     stránka pretekov