wz
   
Orientačný beh
Články z pretekov, sústredení a iných O-akcií
27.-28.2. Bócsa - Boróka kupa (KAL)

Naposledy v drese DOB - Prvé tohtoročné lampióny - Zelený borievkový labyrint
             Vďaka zimnému orienťáckemu absťáku nám neprišlo ani trochu choré trepať sa vyše 600km pre pár lampiónov. Kým u nás od začiatku roka len rušia pre veľké množstvo snehu všetky zimné ligy a dokonca pre kalamitu je zrušený aj Jarní pohár, v Maďarsku už dávno niet ani stopy po snehu (ak ho tam vôbec mali :)) a tak sme vyrazili práve tam, a pekne najjužnejšie ako to len šlo, len pár km od hraníc so Srbskom. No áno, toľké kilometre pre obyčajný oblasťák s účasťou niečo vyše 200 ľudí. Lenže ten terén! Boróka v maďarčine znamená borievku (česky jalovec), a ten názov pretekov vôbec nie je náhodný. Boróka kupa sa beháva v unikátnom teréne - rovina, pri použití 2m ekvidištanty však vrstevnicovo značne zaujímavá, porastovo prevažne lúky s viac či menej roztrúsenými pichľavými kríčkami spomínanej borievky, striedané fľakmi väčšinou čistého borovicového lesa pravidelných tvarov s pieskovými dunami, minimálny výskyt ciest - širokých a pieskových. No proste pre tých s dobrou mapou úplná delikatesa, pre nás ostatných zelený labyrint no pre každého orienťáka určite veľká výzva!

sobota, 27.2. E1 - skrátená trať (6,1km/124m/13ks)
             Na cestu sme vyrazili ráno o 3.30, Lešťovým rýchlopresunom sme 640km dali za 5 a pol hodiny (ešte že som cestou spala) a na mieste sme boli o 9.00, ešte skôr ako niektorí organizátori. Škoda že pršalo a fúkal vietor, až do štartu (12.00) sme tak ostali zalezení v aute. V čase môjho štartu ukazovali multifunkčné štartovné hodiny teplotu vzduchu len 4°C, takže na to že som podľa predpovede očakávala 12-14 bola slušná kosa. No aspoň že prestávalo pršať a hlavne! žiaden sneh, dokonca zdalo sa že ho tam snáď nemali ani pre mesiacom.
             No tak konečne, vybehla som. Nie som magor, a tak som to na jedničku vzala radšej viac dookola bielym lesom a v závere po chodníčku, než sa hneď od začiatku trieskať nejakou maďarskou svetlozelenou tyčovinou. Na dvojku najskôr paľba bielym lesom, v závere postupu bolo potrebné spomaliť a kontrolu dohľadať medzi závrtíkmi v svetlo až tmavo zelenej. V podobnom duchu sa niesli aj ďalšie postupy - rýchly prebeh čistým lesom, prípadne po línii tvorenej rozhraním lesa a lúky, ukončený dohľadávkou v niečom technicky náročnejšom, čo znamenalo neustálu zmenu tempa, po kontrole zrýchliť, v dohľadávke zas včas spomaliť a mapovať. Posledný záchytný bod bol väčšinou nie až tak ďaleko od kontroly a tak to celkom bez problémov šlo dohľadať, až by som povedala že jednoducho, na to, čo som od tohto terénu očakávala, spomínajúc na Boróku 2007. Čisto som ale nešla, minutku som nechala na 9-ke, kde som kontrolu netrafila, no väčšia chyba bola na 12-ke, kde som ju podľa záznamu z GPS 2 krát minula tak tesne že keby som v správnom okamihu pozrela správnym smerom, tak som ju dávno mala. Tam som nechala 3 min, ktoré ma nakoniec stáli víťazstvo v 1.etape.

mapa s postupmi     výsledky     medzičasy

             Inak milé a neobvyklé pozitívum na týchto pretekoch boli vzdialenosti: parkovisko, zhromaždisko, štart E1 a cieľ - to všetko na jednom mieste, do telocvične to bolo odtiaľ asi 150m, takže sme ani nepreparkovávali a restoška z telocvične bola asi 200m! A aká! Ak majú Maďari niečo vynikajúce, tak to je rozhodne ich kuchyňa. A tie porcie, za u nás úplne bežnú cenu sme dostali asi dvojnásobok, no a nejako som mala taký hlad že som všetko do seba aj popratala, až som sa čudovala kam sa to zmestilo :)

nedeľa, 28.2. E2 - klasika (7,44km/172m/14ks)
             Pre E2 bola použitá celá mapa formátu A3 a na štart sa šlo 2km - to aby sme sa dostali aj do tej najborókovitejšej časti celej tejto borókovitej oblasti. Mapa niesla príznačný názov "Zöldhalom Bócsa" čo sa dá voľným prekladom preložiť niečo ako "mrte zelenej" :) A to vôbec nebolo nadsadené.
             Moje zelené peklo začalo už na 2.kontrole, ktorú som chvíľu pohľadala. Stratila som tam ale iba minutu, čo bolo v porovnaní s ďalšími kuframi zanedbateľné. Trojku som už hľadala dlhšie, strata asi 8 min. No ten naj kufor prišiel na štvorke. Kokóóós! To nedokážem ani popísať. Zatiaľ som neprišla na to aká taktika by sa dala v tomto teréne aplikovať. Pretože vrstevnicové tvary pri 2m ekvidištante ktoré sú poskrývané v hustom borievkovom poraste sú pre mňa v teréne nečitateľné, darmo si nejaký postup v mape naplánujem. No a o poraste ani nehovorím, rozoznať v skutočnosti kde sú to ešte len tie zelené bodky a kde už súvislá zelená, to je nad moje schopnosti. Takže jediná taktika ktorou som do toho šla, bola napáliť to smerovo čo najpresnejšie, odhadnúť vzdialenosť a česať a česať a česať. No hej, lenže dnes to bolo postavené tak fikane, že posledný záchytný bod kde som s istotou ešte vedela kde som bola predošlá kontrola. No takže na tú štvorku som tam kdesi medzi tie pichľavé kriaky nabehla a česala, po chvíli som už netušila koľká bije, stále viac a viac som sa tam zamotávala a už som nevedela kde som ani približne. Po pár minútach som úplne stratila ostych pýtať sa Maďarov kde som a tak som sa jedného čo sa tam náhodou vyskytol spýtala. "Somewhere here." Tak to mi fakt veľa nepomohlo, to že som kdesi v tej zeleno-žltej machuli som vedela aj sama. Po dlhých minútach boja s vegetáciou miestami podobnou kosodrevine som sa dostala konečne na jediný neďaleký chodník, na ktorom som sa presne našla, no ale ani od neho dohľadať kontrolu nebolo tak jednoduché. Nakoniec z toho bola strata asi 12´. Vo chvíli keď som ju razila som ale nemala ani najmenšiu dilemu o voľbe nasledujúceho postupu, bolo to u mňa absolútne jasné - predrať sa čo najskôr na cestu a po nej to prášiť až po miesto, odkiaľ to bude k päťke najbližšie. Cestou na šestku som si všimla že už ani približný azimut nie som schopná dodržať, no možno nebyť tej vegetácie tam tak by to aj šlo. Posledná chyba bola na 9-ku, ale už nie tak hrozná, asi 2´.
             Takže spočítané: 2.ks 1´, 3.ks 8´, 4.ks 12´, 6.ks 1´ 9.ks 2´, ostatné medzičasy som vyhrala a niektoré aj pomerne výrazne. Njn, ale nepomohlo mi to, na víťazné medzičasy sa na Boróke naozaj nehrá. Nakoniec sa výsledky oproti E1 úplne obrátili, Zsebeházy Eszter (4.v E1) dobehla na začiatku Wengrin Ágnes (3.v E1) a vytvorili tak tandem bežiaci bezchybne, naopak, víťazka E1 Fekete Zsuzsa to dnes pokazila podobne ako ja (dnes 1:50 za mnou) no v súčte jej to dalo na 3.miesto, ja som skončila 28s za ňou, štvrtá. No hanba výsledok, pri tom počte biednom, ale tréning to bol výborný, v úžasnom a mapovo náročnom teréne!

mapa s postupmi     výsledky     medzičasy     celkové výsledky