wz
   
Orientačný beh
Články z pretekov, sústredení a iných O-akcií
6.-7.2. Tři Studně - Český pohár v LOB krátka trať a klasika (CHT)

             Potom, ako som minulý víkend verejne oznámila ukončenie mojej LOB kariéry (čo vôbec nebolo len konaním v afekte a myslela som to úplne vážne), som asi mnohých zaskočila v sobotu na štarte LOBov na Vysočine. No, prekvapila som tak trochu aj sama seba nečakaným rozhodnutím dohlásiť sa. Ale pozor, dala som na zdravý rozum a doterajšie skúsenosti a adekvátne k mojim schopnostiam som zvolila aj kategóriu, a to P = "Příchozí".

sobota, 6.2. Český pohár v LOB krátka trať (2,8km/15m/7ks)
             Už sme boli neďaleko centra pretekov, keď tu zrazu, na ceste vďaka snehu značne zúženej auto oproti nám, Karel sa snažil mu vyhnúť a pekne krásne, skončili sme v priekope vedľa cesty. Snaha auto vytlačiť bola márna, no našťastie krátko za nami prišlo na miesto väčšie auto a hlavne ochotní borci, ktorí nás nakoniec odtiaľ pomocou lana vyprostili. Pár minút po tomto zážitku sme už boli v centre, chystajúc sa na štart.
             Počasie na zimu pomerne príjemné, parametre trate viac než priaznivé, široko-ďaleko žiaden kopec a tak som vyrazila v naprostom kľude, dokonca aj snažiac sa vyvinúť pohyb podobný korčuľovaniu, keď už teda tá plná vyzerala fakt dobre a bolo to stále po rovinke. Na dvojku jediná výraznejšia voľba postupu, pre dokonalejší zážitok z trate volím najkratší postup, ale bodkami, no pohoda, je to veľmi mierne z kopca, pomedzi smrečky a ustála som to bez pádu, krása! Kúsok pred trojkou stretávam v protismere Ditu, ktorá už ide zo štvorky, v krátkosti po sebe pokrikujeme: "Tak čo, ako to idééé?" - "Ale jóóó, deto! Ešte som ani raz nespadla." - "Ja tiež niééé!" A zároveň sledujem ako tento náš dialóg vyvoláva úsmev okolobežiacich. No proste u nás, v P-éčkach sa nepachtíme, tu vládne pohoda :) V poslednej rovinke pred zberkou dobieham Ditu, v cieli sme obe celkom spokojné, hlave s výberom kategórie, ja som celá šťastná že som sa tam dnes nemusela trápiť vyše hodiny ako by to bolo v Áčkach, no a hlavne, ani raz som sa nemusela na trati z lyží vyzuť, ani raz som nešla stromčekom... Oproti predošlým dvom víkendom, tieto LOBy boli iné kafe. Dá sa povedať, že takto sa mi to aj páčilo.

výsledky     medzičasy

nedeľa, 7.2. Český pohár v LOB klasika (5,1km/55m/7ks)
             Pohľad z okna ma ráno vôbec nepotešil - chumelí, slniečko nikde, a mám pocit že tam je aj dosť kosa. Po vystúpení z auta v centre už vidím že to nebol len pocit. Až do vybehnutia na trať klepem kosu, ledva som stihla štart, tak veľmi sa mi z provizórneho tepla v aute nechcelo vyliezť von...
             Stopy sú opäť fajn, darí sa mi vyvinúť rýchlosť podobnú behu a chvíľami nadobúdam taký pocit že mi to aj celkom ide, vrámci možností, samozrejme. Na trojku je dlhší postup s voľbou. Nechce sa mi trieskať okolo rybníka krivoľakou čiarkou a tak volím dlhší postup, ale prevažne po plnej. V jednom mieste sa to strihá kúsoček bodkami, ktoré v strede prechádzajú potokom. A nikto ma predtým nevaroval že s lyžami sa do vody trepať nemám. Tak som tade prešla a v tom momente som mala na sklznici hrubú vrstvu ľadu, vďaka ktorej som ďalej pokračovala ako keby som mala namazané ani nie na klasiku, ale na peší výšľap 40% stúpania. No proste sklz nulový, padala som na nos a takto som ďalej nemohla pokračovať. Tak som zastala, vyzula lyže a hrotom z palice - ináč to fakt nešlo - som zo sklznice ten ľad zoškrabovala, dobrých 5 minút mi to trvalo... Potom ešte 4 kontroly v čiarkách, kde som opäť ustála všetky kritické miesta v ktorých takým ako mne hrozí pád, kúsok pred šestkou dobieham Ditu :) a potom už len plnou na zberku a cieľ.
             No. Tých 5,1 bolo pre mňa tak akurát, krásnych 54 minút, viac nemusím. Opäť sa mi to celkom páčilo, žiadne kopce, žiadne stromčekovanie, žiadne pády, len škoda toho potoka, ale inak prevažoval u mňa pozitívny pocit. Nasledovalo prezliekanie v aute, kde som už zase klepala kosu - to mi na tých LOBoch asi najviac vadí, že mi je skoro súvisle zima. No a v čase keď už skúter zbieral kontroly, dorazil do cieľa aj Karel a krátko na to sme vyrazili domov. Tu by som svoje rozprávanie normálne skončila, no podelím sa s čitateľmi ešte o jeden zážitok, ktorý si na nás počkal na ceste domov. Zľadovatelá cesta, snehové mantinely, srandičky na margo sobotného zážitku ako sme uviazli v priekope, no a čo sa nestalo? Zase to isté. Tentokrát sme sa ale nikomu nevyhýbali, len proste auto sa zrazu na tom ľade roztancovalo a prestalo byť ovládateľné, zo tri krát to s nami ešte cuklo doľava-dopava-doľava, než sme to efektne zaparkovali hranou auta do priekopy. A asi len snehovému mantinelu vďačíme za to že sme neostali na streche... Teraz to ale vyzeralo o dosť horšie ako v sobotu, snaha zohnať traktor bola márna, no napokon nás jedno auto vytiahlo, po chvíľke trápenia, za pomoci ďalších 4 ľudí. Pre úplné dokreslenie mojich pocitov ešte dodávam - zajtra idem druhý krát v živote na trenažér, tak asi chápete ako sa teraz cítim. Dúfam že víkendové skúsenosti s vyhrabávania auta nebudem potrebovať pri praktickej skúške...

výsledky     medzičasy