wz
   
Orientačný beh
Články z pretekov, sústredení a iných O-akcií
30.-31.1. Lučany nad Nisou - MČR v LOB klasika a štafety (TJN)

             Minulý víkend som si oživila v pamäti ako mi LOBy nejdú, no na tieto ďalšie som už bola prihlásená, navyše, v nedeľu to mali byť štafety a tak sa patrilo nenechať LOBuchtivé dievčatá z DOB v štichu a štafetu podporiť. Deň pred pretekmi sa na stránkach objavili ale dosť hrozivé informácie o tom ako tam nakydalo snehu o dosť viac ako je potrebné a organizátori naznačili niečo v tom zmysle že asi všetky stopy nestihnú upraviť... a tiež posunuli limit na klasiku zo 150 na 180 minút. Tušila som čo to asi znamená... a tak vediac aspoň zhruba do čoho idem, šla som tam naozaj s malou dušičkou.

             Ešte doplním že Dobruška asi dala rekord na drbne - za 4 dni 68 odkazov, všetky týkajúce sa víkendových LOBov, to aby sa 11 ľudí dohodlo na počte (nie na konkrétnych úsekoch, len na počte!) štafiet a spôsobe dopravy. Pred ďalšími LOBmi si asi vypnem sms notifikáciu na drbnu DOB...

sobota, 30.1. MČR v LOB na klasickej trati (11,8km/455m/14ks)
             Morituri te salutant - dunelo mi hlavou na štarte. K mapovému štartu to bolo 750m a celkom správne som odhadla že ma po lampión obehnú asi tak 4 intervaly. A už sa šolichám v stope, voľným štýlom... prvý zjazd a bez pádu. Paráda! Chvíľu stromčekujem a už mám vymyslený úplne geniálny postup na dvojku! Asi by som tým dosť prekvapila aj samotného staviteľa, ktorý s takouto variantou určite nepočítal. Akurát mi to nevyšlo úplne podľa predstáv - najskôr som si dala 4-minútové strestné kolečko okolo lesíka pri jednotke, kým som pochopila čo znamenajú škrtnuté stopy v mape. No proste že tam vôbec nie sú, to mi mohlo dôjsť. Myslela som si to, ale dúfala som že tam bude aspoň náznak, ktorým by som sa spustila iba dole kopcom k asfaltke. Takto som sa trepala v stope ešte ďalších 10 minút, než som sa dostala do bodu najbližšie k mojej asfaltke. Asi 100m lesom/pasekou dole kopcom. Pohoda, nie? Keď som bola asi v polovici svahu, ocitla som sa v snehu po stehná, pod snehom boli mladé stromčeky, ktoré sa mi zaplietali pomedzi nohy, horko-ťažko som sa zo snehu vyhrabávala aby som každým ďalším krokom zase skoro po pás zapadla, pohyb mi výrazne sťažovali lyže a palice v rukách, mapník na bruchu, ktorý mi buď padal ku kolenám, alebo som ho mala pred ksichtom a tak mi zakrýval výhľad... No proste ak by ma dakto zhora bol sledoval, asi by sa od smiechu za brucho chytal... Rýchlosťou asi 30 na kilák som sa blížila k asfaltke, ešte som štvornožky prekonala závej vytvorený od pluhu ktorý tú cestu odhŕňal a hurá, po 4 minútach som prekonala 100m a konečne pevná zem pod nohami, nahodila som tempíčko asi 7 na kilák - pretože to bolo mierne do kopca a konečne som nemala pocit že stojím na mieste. Akurát teda ľudia ktorých som cestou stretala na mňa pozerali ako na zjavenie - postava bežiaca po asfaltke s lyžami v rukách a s akýmsi čudom na bruchu (to akože mapník)... No hej, tváriac sa ako totálny hrdina dobehla som do dediny kade už behali aj ostatní LOBáci a zrazu lup ho, odpadol mi mapník. Hľadať matičku v snehu asi nemalo význam. Prebleskla mi hlavou aj myšlienka celé to zabaliť a ukončiť to trápenie. Ale to zas nie, kto ma pozná, vie že bojujem vždy do posledného dychu, takže som si pekne naštudovala zbytok postupu, ten tvrdý obal s mapou som zastrčila pod tú časť mapníka ktorú som mala gumičkami pripevnenú okolo pásu a behom s lyžami v rukách som odhodlane pokračovala ďalej. No čo budem vravieť, ako totálny exot.
             Ďalšie zážitky na ešte dosť dlhej trati ktorá bola predomnou už boli len slabý odvar tých doterajších a tak už len vypichnem pár emotívnejších momentov, ako silný vietor na jednej lúke kde som myslela že ma odfúkne, kamienková asfaltka, na ktorej sa mi podarilo nespadnúť, moja skratka na 6.kontrolu, kde som šla lesom z kopca po zaviatej stope, čo bolo úplne super a v tej chvíli som bola rada za to množstvo snehu, lebo moje početné pády boli aspoň pekne tlmené a mäkké, ďalšia asfaltovo-bežecká vložka, kde som lyže obula až tesne pred občerstvovačkou, kde už sa to zase hemžilo LOBákmi, pochopiteľne pribiehajúcimi z trochu opačnej strany ako ja :) Výmena mapy - to som na LOBe ešte nezažila, takže pre mňa novinka a hlavne to prekvapko keď to bolo do cieľa na tej druhej mape ešte celkom kus. Celú trať ma dosť znervózňoval a hlavne spomaľoval ten mapník - zakaždým keď som chcela kuknúť do mapy, musela som úplne zastať, vytiahnuť tú dosku s mapou spod gumičiek, naštudovať a zapamätať si čo najviac a zase zbaliť a ešte upraviť tak, aby ma to netlačilo a aby mi to niekde ešte nevypadlo... No katastrofa pre mňa. Inak už nič zaujímavé, posledné eliťáčky ma obehli ešte niekde pred 6.kontrolou, ja som nedobiehala nikoho, takže aspoň som sa tam nikomu nemotala a nezavadzala... :( Achjo, tento pocit z letného OB fakt nepoznám a som za to vďačná.
             V závere trate som ešte chvíľami mala snahu bojovať s limitom, no postupne som videla že tie 3 hoďky fakt nedám :( ...Proste padlo to vo chvíli keď som razila 12-tu kontrolu, mala som vtedy 180 minút a GPS-ka ukazovala 16km. Ten zbytok som už len v akomsi položakete došolichala do cieľa, dúfajúc že už sa tam aspoň na mňa nebude nikto dívať ako sa tam plazím tým mojim smiešnym štýlom... :( A tiež pevne rozhodnutá, že zajtrajšími štafetami svoju LOBácku "kariéru" navždy ukončím. Alebo aspoň na neurčito...
             A úplne ma dostali výsledky. Tak najskôr vďaka organizátorom, že nás, čo sme sa dolemrili do cieľa s prekročeným limitom nediskli. (Inak limit som doteraz v živote neprekročila, ale ako vravievam, všetko je raz prvý krát...). Víťazka to šla za neuveriteľných a pre mňa nepochopiteľných 80 minút, no a DOB: 29.Věrka (142:50), 39.ja (195:47) a 40.Alča (195:52) - teda na 3-hodinovej trati mňa a Alču delilo puhých 5s! Jo a ešte veľmo dôležitá vec - za nami skončila ešte jedna baba, aj keď zúfalejší štýl od toho môjho si len ťažko dokážem predstaviť. Tak aspoň takéto pozitívum pri tej biede.

výsledky     medzičasy

nedeľa, 31.1. MČR v LOB - štafety (6,0km/285m/7ks)
             Na prvý úsek bola z nás troch jednoznačne najvhodnejšia Věrka, ja s Alčou sme uprednostnili vybiehanie niekde mimo pozornosti potenciálnych divákov. Věrka bola v cieli podľa predpokladov, za 61´ a ja som vyrazila na 2.úsek.
             Bola to celá večnosť, než som sa doplácala už len na ten štart na kopci. No ale dnes sa mi to zdalo už trochu primrznutejšie ako včera a tak som v sebe živila presvedčenie že to ide aj lepšie a že to predsa musím dať rýchlejšie ako predpokladaných 90´. V kopci na dvojku prvý krát vyzúvam lyže a kopček v úzkej stope vybieham, rovnako tak aj kúsok pred štvorkou. Pohodový postup na päťku, na 6-ku zase pol postupu bežím s lyžami v rukách - najskôr strmo dole, kde sa bojím spadnúť, potom zase strmo hore, kde som určite rýchlejšia behom. No a potom sa blížim-plížim k zberke, s asi len tromi pádmi na konte, všetkým terčíkmi a časom pod 75´ - čím som zaskočila nie len seba samu, ale asi aj Alču :) vybiehajúcu na 3.úsek.
             V cieli žiarim spokojnosťou tak, že v tej eufórii nechávam čip v cieľovej krabičke, akoby som ho už v živote nepotrebovala. No proste 6km vzdušne za 73´ - toť môj životný výkon a keďže sa vraví že v najlepšom treba prestať, tak vážne túto svoju kariéru končím, pretože lepšie to už u mňa naozaj nebude.
             Čip po chvíli doputoval na prezentáciu, kde ma už čakal vyčítaný, potom sa rýchlo prezliecť, dať si teplý čajík a počkať na Alčin dobeh. Alča to šla opäť podobne ako ja, asi o minutku rýchlejšie. Jo a porazili sme Chrastavu a ešte 2 štafety čo bežali mimo súťaž, takže opäť sa nám podarilo uniknúť poslednému miestu :) - paráda! No a chalani v zložení Luďa-Víťa-Radek skončili na 22.mieste a pár štafiet tiež za sebou nechali, tak až tak tragické to s Dobruškou zas nebolo...

výsledky     medzičasy