wz
   
Orientačný beh
Články z pretekov, sústredení a iných O-akcií
23.-24.1.2010 Vrbno pod Pradědem - MČR v LOB na krátké trati a ČP - klasika (VRB)

             Akože fakt si nepamätám čo ma k tomu viedlo, no zrazu som si po dvoch rokoch nechala konečne vymeniť viazanie sns za nnn (to mi raz akási dobrá duša súcitne poradila že tak mi to snáď na tých lyžiach lepšie pôjde :)) No a keď už teda tak, prihlásila som sa aj na prvé tohtoročné LOBy, (tajne dúfajúc že to bude prebiehať podobne ako pred rokom, keď sa stále nejaké presúvali a prípadne rušili). Jóóó, prvé presunuli, potom Vrchlabí vyhlásilo že to tiež dobre nevyzerá, na to však pohotovo zareagovalo Vrbno, že teda LOBy spravia. Hmm, prúser pre mňa, no ale tak čo už, prihlásená som, tak pôjdem.

sobota, 23.1. MČR v LOB na krátké trati (6,02km/305m/18ks)
             Ani nebudem popisovať akú som z toho mala trému a stres, hlavne aby na mňa všetci nečumeli na štarte ako mi nepôjde narvať mapa do mapníka a potom aby ma dlho nebolo vidieť kým zaleziem do lesa a hlavne, nespadnúť trebars cestou zo zberky... Och, toľko starostí, no ešteže aspoň nevoskujem, to už by som asi nezvládla.
             Štart. Hurá, asi 10s po štarte už bola mapa v mapníku (mapu sme dostali minutu pred štartom), rukavice na rukách a palice navlečené. Mierne do kopca k lampiónu, no než som sa tam doplazila, to bola celá večnosť. Z kopca potom zjazd k jedničke, zakončený úspešným pokusom ubrzdiť to pri kontrole a pritom ju nezvaliť. Podarilo sa. Pokračujem stromčekom na dvojku, aby som to vzápätí zas zišla dole. A nastáva moment kedy po prvý krát vyzúvam lyže, je tam taký zošup ktorý by som asi neustála a nemusím predsa skončiť pádom ako mi to práve efektne predviedol Hanis, ktorý ma pred chvíľkou obehol :) Za chvíľu sa dostávam do najnižšieho bodu trate a je mi jasné že pár najbližších postupov bude do kopca. Tak sa tam šolichám akýmsi mojim voľným štýlom, keby to bol beh, tak poviem že indiánskym krokom. A je mi divné, že ma zatiaľ nejako žiadne baby neobiehajú... ale zrazu fŕŕŕnk, jedna, a druhá a ďalšia a ďalšia... to už potom bolo čo 2-3 minutky, tak len som si vždy prichytila čiapku, aby mi ju ten prievan z rýchlosti nestrhol, chvíľková snaha napodobniť nejaký ten štýl, ale márne. Na 11-ku zase zjazd jak sviňa, no, možno pre ostatných ani nie tak strašný, no ja by som snáď niektoré úseky radšej šla hore ako dole, panický strach z pádov ma donútil v takých chvíľach radšej vyzuť lyže a bezpečne to zbehnúť. V závere ešte jedno nekonečné stúpanie, kde to bolo určite rýchlejšie vybehnúť bez lyží na nohách, ktoré mi zas len prekážali, rovnako ako palice, ako mapník, ako všetko, čo tu človek nesie so sebou... No proste už som toho mala plné brejle, že krátka trať a ja sa tu už hodinu a pol plahočím, čo ma potom čaká zajtra na klasike? Hurá, za 92´ v cieli, dokonca bez pádu na dobehu. A v cieli sa ma pýtajú že za čo "behám", tak som poupravila že nie "behám", ale "plazím sa" za DOB.
Ale jóóó, tak som to prežila, síce potupne predposledná v elite, ale tak zas okrem LOBáckej elity tu bolo už len pár zúfalcov, ktorým to holt ide výrazne lepšie ako mne a tak pre baby ani nespravili nejakú béčkovú kategóriu. No a výsledok pre DOB spravil Ondra - 2.miesto v H21B!

výsledky     medzičasy

nedeľa, 24.1. ČP v LOB - klasika (9,73km/500m/17ks)
             Tak nervozita zo mňa po včerajšku mierne opadla, no o to viac sa zvýšil rešpekt z dĺžky trate. Matematicky mi to vychádza že keď som včera 6km šla 92´, tak dnes tam budem tak 2,5-3 hodiny, jemináčku, šľak ma trafí, takto dlho?
             Na štarte zase nie a nie narvať mapu do mapníka, Helena Randáková (víťazka elity), ktorá so mnou štartovala už bola pri 200m vzdialenom lampióne, vo chvíli keď ja som konečne vyštartovala... Po chvíľke stromčekom do kopca a potom fikačka cez 4 remízky kolmo hore, ten dvojmetrový svažík nie a nie vyliezť, lyže a palice v rukách mi akurát zavadzajú, mapník by som v tej chvíli tiež najradšej nemala, sneh skoro po kolená, a furt sa zošmykujem naspäť dole... kľúúúd, vravím si, hlavne nezačni nadávať ešte pred jednotkou, to potom ťažko pôjde... Pre istotu si idem kuknúť kód lampiónu, ktorý vidím na ceste, tuším že to bude ešte o jednu vyššie, ale čo keby, nech sa tam hore netrepem zbytočne. No a potom stretávam Markétu Hájkovú (PVP), ktorá štartovala 6´ predomnou, ako ešte hľadá jedničku. Ďalej pokračujeme spoločne, preliezajúc roklinu, akoby na letnom orienťáku, no ešte že mám tie kratučké lyže. Nasleduje parádny zjazd do najnižších miest trate, ktorým tempo konečne približujem k bájnej hranici 10´na kilák. Pred štvorkou Markétu obieham a chvíľami nadobúdam presvedčenie že mi to aj vcelku ide, teda pokiaľ sa nejde práve kolmo do kopca. Zo 7-čky je nádherná voľba že buď zľava, sprava, alebo pešo 5 vrstevníc lesom, v hlbokom snehu. Tuho premýšľam, nakoniec volím obiehačku sprava, no Markéta neváhala a lyže vyzula a je tam výrazne skôr. Po chvíli už ideme hodný kus pešo obidve, no parádny to šport, keď chcem ísť na pešiu turistiku, nemusím si predsa k tomu brať takéto inštrumenty do rúk čo mi pritom budú zavadzať... Na hornej plnej ceste konečne obúvame lyže a mne to opäť ide o trochu lepšie, tak sa tvárim že korčuľujem a Markétu naposledy obieham. Po tejto peknej ceste pokračujem pomaly na opačný koniec mapy, kde je občerstvovačka a pytlík piatich kontrol, na poslednú z nich to sekám stromčekom po lúke, zo 14-ky potom ešte kúsok po tej peknej ceste, kde mi to ale už veľmi nejde, no a záver už sa len veziem z kopca, ešte pre divácku atraktivitu pridávam jeden efektný pád kúsok pred zberkou, ktorý si odniesol mapník, našťastie to šlo potom vyrovnať. A za 138´ som v cieli. A dokonca ani nie posledná, dnes 6.miesto z 9 v D21A - no na mňa asi úspech, aj keď tak honosne by som to radšej nenazývala... dajme tomu že... strápnila som sa menej ako včera :)
             V cieli ma potom ešte pobavili také hlášky že "Katko slyšel jsem že to byly tvé první LOBy" - to hej, nepochybujem že som tak vyzerala a myslím že tak budem vyzerať na každých LOBoch akoby som prvý krát v živote stála na lyžiach. No a že som bola "ozdobou stopy" - krása - to bolo vo chvíli keď som prechádzala zo štýlu "nohami korčuľujem, rukami lietam" na štýl "prechádzka s plutvami na nohách"... No ale bola to nakoniec celkom sranda a fajn víkend, aj keď už sa neskutočne teším na jar a klasický peší orienťák, kde mi to predsa len ide.

výsledky     medzičasy