wz
   
Orientačný beh
Články z pretekov, sústredení a iných O-akcií
19.-22.8.2004 Gombasek - Karst cup

             Keďže doteraz sme chodili po pretekoch my, prišiel rad aj na nás pripraviť zábavu ostatným a zorganizovať preteky. Po vydarenom 1.ročníku Karst cupu sme po dvoch rokoch pripravili druhý, už tradične, v atraktívnych terénoch Silickej planiny, na území národného parku Slovenský kras, s centrom pretekov v kempe v Gombaseku.

             Prípravné práce začali premapovávaním priestoru v ktorom sa bežala GPS 2000. Na tento účel sme mali prizvaného ukrajinského mapára Vasilyja Bortnika, (našťastie) nejakú časť mal pod kontrolou aj Kemo. Nakoniec, po úpravách mapových značiek v súlade s normami IOF, podarilo sa (na 2.pokus) úspešne vytlačiť dve mapové dielka pod názvami Ľadnica a Jašteričie jazero, obe v mierke 1:10 000. To už sme sa mohli začať realizovať aj my, stavitelia tratí. Medzitým tiež prebiehali rôzne práce ako príprava a tlač pokynov, piktogramov a štartovných čísel, sáčkovanie a mnohé ďalšie, o ktorých často vedel len sám šéf – Kemo.
             Väčšia časť organizačného tímu dorazila na miesto už v utorok, v prvý deň prezentácie. V stredu bol na programe tréning, na mapke ktorá bola výsekom mapy Ľadnica.
             Samotné preteky začali vo štvrtok ráno. Medzi prvou a druhou etapou bol rozdiel akurát v smere točenia tratí, obidve boli klasifikované ako skrátené trate, bežali sa na mape Jašteričie jazero, v polootvorenom až lúčnatom teréne planiny, s  množstvom závrtov, severne od obce Silica. Priebežnosť aj viditeľnosť bola miestami dosť znížená vďaka divokej vegetácii, čo sťažovalo orientáciu a robilo preteky zaujímavejšími. Náročnosti pridalo možno aj extrémne teplé počasie. Staviteľ oboch etáp – Kemo však svoju úlohu tradične dobre zvládol, aj keď niektorí boli v lese dlhšie ako plánovali, väčšinou sa im trať páčila, najmä tým že mala ďaleko od krosu po chodníčkoch kde nieje čo riešiť. Mnohých tiež iste potešili až netradične krátke Kemove dobehy.
             Po druhej etape sme cieľ a koridory presťahovali na futbalové ihrisko na južnej strane Silice, kde bolo zhromaždisko pre ďalšie dve etapy. Tie sa už bežali v lesnej časti, ktorá bola viac priebežná, no s početnými kamennými poliami a zrázikmi. Počasie už nebolo tak vtieravo dusné, trate boli kratšie, terén priebežnejší, možno aj mapa pochopiteľnejšia, a tak niet divu, že pretekári sa z lesa vracali spokojní, z čoho som ako staviteľka tretej etapy mala radosť.
             Posledný deň sa počasie úplne zmenilo, od rána vytrvalo pršalo, no keďže kontroly sa samé rozniesť odmietli, vybehli sme natešene do lesa opäť my. Skrátené trate záverečnej handicapovej etapy pripravil Peťo Sláma, k dispozícii mal už celý priestor Ľadnice, čo celkom pekne využil, a tak pretekári odchádzali domov možno trochu unavení, ale určite s peknými zážitkami z celých pretekov.
             Samozrejme, tak ako na iných pretekoch, ani na Karste to nebolo len o športe, postarané bolo aj o kultúru. Po 1. a 3.etape bola diskotéka, po 2.etape zase v amfiteátri v kempe vystúpila country skupina Montana. Na svoje si prišli aj milovníci prírodných zaujímavostí – Kras ponúkal návštevu niekoľkých blízkych jaskýň, najmä Gombaseckej, pred vchodom ktorej bol samotný kemp, prípadne o niečo vzdialenejšej Domice, či Ochtinskej aragonitovej jaskyne a tiež Silickej Ľadnice.
             Celé preteky môžem ohodnotiť ako vydarené, od prípravných prác, cez samotný priebeh pretekov až po likvidačné práce, všetko prebehlo podľa plánu, najmä však dodatočné kladné hodnotenie či už jednotlivcov – pretekárov, alebo všeobecná spokojnosť – boli najväčšou odmenou pre organizátorov a tiež výzvou pre pokračovanie v organizácii Karstu v budúcnosti.