Po úvodnej sérii v Taliansku zavítal seriál PWT 3. a 4.kolom do stredu Európy, čo bola príležitosť aj pre mladšiu a menej skúsenú časť repre vyskúšať si taký parkáč v skoro hviezdnej konkurencii. Naozaj len skoro, pretože drvivá väčšina svetovej špičky dala prednosť severským majstrovstvám.
             Za sobotným kolom PWT do Prostějova sa vydala 4-členná výprava ATU, ktorú tvorili pretekárky Jana, Maťa a ja = Kaťa a náš šéf, šofér a tréner v jednej osobe – Kemo.
             Podľa harmonogramu pripraveného usporiadateľmi sme s našim príchodom zaostali o 3 hodiny. Najskôr sme sa na 20 minút išli prevetrať a rozhýbať sedením unavené kosti a stuhnuté telá, zvítali sme sa s bratislavskou časťou tímu (Beržinská, Barták, Bukovác P., Dávidík, Piják M.) a ešte pred spaním prišli sme si na svoje aj pri večeri formou švédskych stolov.
             Ráno sme absolvovali tréning v menej príťažlivom prostredí povodia miestnej riečky Hloučela na mapke Hloučela – Abrahámek. Nasledoval spoločný presun autobusom do centra mesta k radnici, kde všetkých účastníkov privítal primátor.

             Po tomto ceremoniáli nasledovalo predstavenie pretekárov a samotné preteky. Hlavnou otázkou, ktorú pretekár počas celej trate riešil, bolo brodenie rieky. A ako medzičasy neskôr ukázali, odporúčanie usporiadateľov len jedného výhodného brodenia bolo minimálne diskutabilné...
             Môj osobný výkon a posledné (23.) miesto boli hanbou celej výpravy. O flek lepšie skončila Jana a o ďalší Soňa. Najlepšie si počínala Martina, keď svoje kvality a skúsenosti premenila na pekné 7.miesto, pričom len 6 sekúnd ju delilo od „veľkej bedne“. Chalanom sa príliš nedarilo (9.Davo, 18.Lukáš, 20.Buki, 21.Martin), no ako tvrdili, ich deň mal prísť až v Bratislave.
             Po pretekoch nás čakali švédske stoly a presun do Bratislavy. Izby hotela Kyjev na nás pôsobili mierne socialisticky v  porovnaní s moderným hotelom Tenis Club v Prostějove, no aj tak moja orienťácka nenáročnosť zvyknutá na klasické spanie v spacáku v neodmysliteľnej atmosfére vydýchaného vzduchu preplnenej telocvične ostala trochu zaskočená týmto komfortom.
             Hneď ako sme sa ubytovali, vydali sme sa do ulíc mesta a najmä na hrad na rýchly prieskum terénu, v záujme odhaliť možné i nemožné záludnosti, ktoré na nás môžu číhať na trati. Prieskum sme ukončili pred 19h, kedy bolo v zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca na programe privítanie pretekárov zástupcom primátora a banket, ukončený rozdaním štartovných čísel a prečítaním pokynov.
             Priebeh samotných pretekov bol podobný ako v Prostějove, no trať bola o niečo náročnejšia na voľbu postupov v meste a  čítanie detailov v priestore hradu. Vynikajúcim výkonom sa predviedol Davo, keď vyhral s náskokom 45 sekúnd! Skvelú atmosféru vytváralo množstvo (zväčša náhodných) divákov všade v uliciach, ktorí mohli tiež využiť príležitosť a vyskúšať si niektorú z pripravených tratí.