wz
   
Orientačný beh
Články z pretekov, sústredení a iných O-akcií
26.-28.3.2004 Hillerod - Spring cup

             Sezónu pretekov sme odštartovali účasťou na slávnom Spring cupe v Dánskom Hillerode. V zostave Jana, Kemo, Maťa a ja (Kaťa) sme vo štvrtok napoludnie vyrazili z Košíc, smer Olomouc. V priebehu cesty sa však musel náš azimut mierne stočiť (na Brno), to aby sme korigovali časovú stratu. O napätie do posledných chvíľ sa postarali zápchy v Bratislave a tiež nečakané zdržanie na Slovensko – Českej hranici. Našťastie, bratia Česi mali s nami trpezlivosť, a tak o 21h30 sa ich poschodový autobus (aj s nami) pohol z Brna, smer Praha – Berlín – Rostock. V piatok o 10h00 sme nastúpili na trajekt a o dve hodiny sme už boli v Dánsku – v prístave Gedser. V ceste sme pokračovali autobusom do Kodane, kde sme mali k dispozícii 2 hodiny na rýchlu obhliadku mesta.

             Chvíľu po príchode na miesto sme už – ako správni orienťáci – pobehovali v miestnom lesíku a nadväzovali kontakty s mapou, terénom a ostatnými orienťákmi. Tréningový priestor na mne zanechal výborný dojem. Hneď prvá vec čo ma potešila bola absolútna priebežnosť všetkých testovaných bažín. A kopce tu tiež veľké nenarástli, akurát bude potrebné ustrážiť si azimut. Po návrate z tréningu som sa ešte väčšmi tešila na samotné preteky.

piatok 26.3. nočné
             Vo výbornej nálade sme sa s Janou večer chystali na prvú disciplínu – nočné, ktoré však neboli to hlavné kvôli čomu sme sem prišli, čomu nakoniec zodpovedali aj naše nie veľmi slávne výsledky... Na druhý deň to už však bolo celkom iné.

sobota 27.3. klasická trať
             Bolo chladno, od rána pršalo, no my aj napriek tomu nedočkavo čakajúc na svoj štart v stane na zhromaždisku, tešili sme sa do lesa. Že aj v daždi vieme dobre zabehnúť sme dokázali a podali sme celkom dobré výkony. Umiestnenia boli primerané tvrdej špičkovej konkurencii, jedine Kemo sa medzi severanmi nestratil a dostal sa na bedňu.

nedeľa 28.3. štafety
             Posledné čo nás čakalo boli štafety. V zložení 1.úsek – Maťa, 2.úsek – Jana, 3.úsek – ja, sme si trúfali umiestniť sa v  1.polovici. Nebol to až taký skromný cieľ, no bol reálny a aj keď tesne, podarilo sa nám to! Najlepšie však opäť skončil Kemo, ktorý bol členom víťaznej veteránskej štafety (so spolubežcami bratmi Čechmi).

             Ani sme sa nenazdali a bol za nami ďalší z krásnych orienťáckych víkendov. Mali sme možnosť vidieť ako behá svetová špička na severe, porovnali sme sa, získali sme nové skúsenosti aj zážitky... No proste – STÁLO TO ZA TO!