25.1.2012 20.1. Fašiangová zábava
Plesovú sezónu som ukončila košickou - ako ináč - orienťáckou fašiangovou zábavou, tento rok v trochu komornejšom duchu než je zvykom, ale tak pobavili sme sa a to je hlavné.

17.1.2012 14.1. Valná hromada Magnus orienteering
Tak ako je v Magnus orienteering zvykom, v polovici januára býva Valná hromada. Tento rok to pripadlo na sobotu 14.1. a organizátorsky všetko zabezpečila ústecká sekcia. Keď už Ústí, dali sme si šprintík na Kociánke, ktorý som ale odbehla pomerne opatrne keďže chodníky a hlavne dlažba boli zamrznuté a šmykľavé. Po šprinte sme sa už valne hromadili (alebo hromadne valili?), prebrali sa všetky klubové záležitosti, zhodnotenie minulej sezóny a tiež plány do budúcej, ušla sa mi aj funkcia (prihlasovanie na preteky a správa osobných kont).

11.1.2012 PF 2012!

10.1.2012 December: 3.12. O-Gala (Jičín) • 18.12. Vianočný kapor (Košice) • 31.12. Silvestrovský beh (Kostelec nad Orlicí)

O-Gala: Aj december začal trochu spoločensky. Orienťáckeho plesu O-Gala v Jičíne spojeného s ocenením najúspešnejších českých orienťákov som sa tento rok konečne zúčastnila aj ja.

Vianočný kapor: Tradičný košický predvianočný šprint v areáli TU, v trochu netradičnej forme a tou bol pre hlavnú kategóriu "A" hromadný štart a trať s motýlikmi - veľmi dobrý nápad, bolo to také viac akčné a zábavné. Niektorí ale ten tlak davu za sebou nezvládli a vyrobili na šprint v tak známom teréne až neuveriteľné chyby. Ja som sa takto rozhodiť nenechala a so svojim výkonom som spokojná, predomnou skončili len tí rýchlejší chalani. Ale zas je pravda že to dnes bolo viac-menej o behu, keďže lepšie už asi žiadnu mapu prechodenú nemám než areál TU Košice :) mapa a výsledky

Silvestrovský beh: Rok sa patrilo ukončiť aj športovo, a tak sme sa zúčastnili Silvestrovského behu v Kostelci nad Orlicí. Poniektorí naozaj len zúčastnili, no my, ambicióznejšie povahy sme sa aj umiestnili. Aké milé, okrem propagačných materiálov a peknej kalkulačky aj finančná odmena sa mi ušla a prvý krát v živote vyplatená v minciach :) Príde vám to možno smiešne, ale zase kilečko za 24 minút práce... kto má viac? výsledky

7.1.2012 November: 5.11. 50-ka ATU • 16.11. Hulk cup • 17.11. SMIK • 19.-20.11. Boróka kupa • 26.-27.11. Záver sezóny TKE
V priebehu novembra som sa akoby začínala cítiť o niečo lepšie, a tak som vyrazila za O-zábavou na tradičné podujatia ako Hulk cup, SMIK, či Boróku. A že orienťák nie je len o drine a točení kilometrov, ale môže byť aj viac o premýšľaní, zábave, či taktike, toho dôkazom sú práve tieto novembrové preteky. Okrem nich bol v novembri čas aj pre spoločenské udalosti, tou tradičnou bol košický záver sezóny, no spoločensky významnejšou bola oslava 50.výročia nášho klubu.

50-ka ATU Košice: Ples k 50.výročiu založenia nášho klubu Akademik TU Košice sa uskutočnil noblesne, v ****hoteli Bankov, bezpochyby podarená akcia, ako inak, naša skvelá a jedinečná orienťácka família nech je kdekoľvek, dokáže sa výborne zabaviť a vytvoriť neopakovateľnú atmosféru, ďakujem všetkým prítomným, cítila som sa medzi vami, ako vždy - FANTASTICKY! fotoalbum

HULK cup: Kultovné nočné štafety s dlhoročnou tradíciou sme poctili svojou účasťou s Nikou a Lenkou už po druhý krát, síce menej úspešne, no tak či tak to bolo fajn prebehnutie sa, z ktorého som si domov doniesla pekný monokel. Podrobnejšie v článku.

SMIK: Po piaty krát som sa zúčastnila orienťáku s migrujícími kontrolami a tentokrát sa mi konečne podarilo dokonale skĺbiť rýchlosť s taktikou, a tiež nájsť vhodný pomer medzi riskovaním a istotou, čím som si zabezpečila víťazstvo. Ako to prebiehalo na trati sa viac dočítate v článku. (mapa a výsledky)

Boróka: Po Hulku a SMIKu sme na víkend vyrazili (Lešťa, Nika a ja) na juh Maďarska do unikátnych terénov národného parku Kiskunság, na dá sa povedať už tradičnú Boróka kupu. V labyrinte borievok prevažne na otvorenom a rovinatom priestore s minimom chodníčkov nie je problém úplne sa stratiť a tak sa tu kufre počítajú nie v sekundách ale v minútach. Svedčia o tom aj veľké časové rozdiely vo výsledkoch, kým v sobotu mi to Nika dala 17 minút, a to ani čisto nešla, v nedeľu zas ja jej 13 a to som tam tiež tak 10 ešte nechala. V celkovom poradí sme obsadili Nika prvé a ja druhé miesto, v hlavnej mužskej kategórii sa nestratil ani Lešťa, keď vyrovnaným výkonom skončil celkovo druhý. O svojej trati síce prehlásil že to bol bežák, no neverte tomu, kto tam ešte nebol a chce zažiť skutočné orienťácke dobrodružstvo, tieto preteky vrelo odporúčam!
(stránky Boróka kupa • mapa E1 • mapa E2 • výsledky)

Záver sezóny: Košický záver sezóny bol tento rok pre zmenu v Dedinkách pri Palcmanskej Maši. Zišlo sa nás o niečo menej než obvykle, no väčšina zdravého jadra nechýbala. Nechýbal ani tradičný orienťák, opäť trochu spestrený, tentokrát vloženou ortofotomapou do klasickej mapy. A nechýbali ani Istvánove steaky a guláš a voľná zábava ako vždy až do rána.

6.1.2012 Október: 8.-9.10. MČR štafety a klubové družstvá, 28.10. Výlet do Malej Fatry
Majstrovstvá ČR štafiet a klubových družstiev zavŕšili uplynulú zúfalú sezónu, takže ani nemalo význam rozpisovať sa o tomto neúspechu obšírnejšie než zhrnutím na nasledovných pár riadkov. Vlastne hlavnými dôvodmi prečo som tam vôbec išla bola posledná možnosť nazbierať potrebný počet závodov do hodnotenia súťažnej sekcie ČSOS no a druhým dôvodom akási potreba byť po vyše mesiaci zas na chvíľu medzi orienťákmi. Nominovala som sa do B-štafety a rovnako tak do B-družstva Magnus orienteering, čo bolo adekvátne k mojej súčasnej kondícii. A ako sa nám darilo?

MČR štafety: Štafetu som rozbiehala a s vypätím všetkých síl som dobehla predposledná, keďže ani dievčatá na 2. a 3.úseku o nič lepšie výkony nepredviedli, nič som neskazila a skončili sme posledné. mapa s postupmi a výsledky

MČR družstvá: Béčkové družstvo Magnus orienteering malo o niečo vyššie ambície než štafeta a tak som do svojho výkonu vložila vrámci možností všetko. Výsledkom bol slabší priemer až podpriemer, po štvrtý úsek sme sa stabilne držali medzi 32. a 37.miestom. Ono to však vo finále bolo jedno, lebo VoVovi sa podarilo to čo mne na štafetách pred rokom, teda DISKnúť. No ešteže šlo o Béčko, v Áčku by to zamrzelo viacej, to dobehlo na krásnom 13.mieste! mapa s postupmi a výsledky

Čo by ešte tak v októbri stálo za zmienku, bol pekný jesenný a nenáročný výlet do Malej Fatry. Z doliny Vrátna sme sa lanovkou vyviezli na Snilovské sedlo, odtiaľ sme pokračovali po hrebeni smerom na Chleb, cez Poludňový grúň až do sedla pod Rozsutcom. Nádherný pohľad na tento dominantný kopec nás sprevádzal skoro počas celej túry, škoda že nebol čas ho vyliezť. Zo sedla sme zišli už len dolinou do Štefanovej. Ako vravím, nič dlhé, nič náročné, také pohodové, také pre mňa vtedy akurát. fotky

20.12.2011 September: Košice...Velvet run...a maďarské hustníky again
Orienťáci, viete ako to je. Víkend čo víkend sa ide na orienťák. A keď sa náhodou nič nekoná (na Slovensku k takejto náhode dochádza výrazne častejšie než v ČR), dá sa väčšinou zájsť na kros či cestný beh. To lampión môže, ale NEMUSÍ. Čo ale keď sa také niečo beží ani nie kilák od bydliska? To proste nejde neísť. A tak som sa 4.9. už v dlhodobo fyzicky biednom stave ocitla na štarte Velvet run, masového behu na 5km špeciálne pre ženy, bolo to tam samá manekýnka a tak bolo jasné že pobežím kdesi na čele. To síce áno, ale pri súčasnej kondičke to fakt bolelo, od 2.km som mala nutkanie zabaliť to, no zase tá hanba... Necelý kilák pred cieľom ma nejaká basketbalistka obehla ale bolo mi to jedno, lebo som sa cítila ako 5 minút pred smrťou, v cieli teda druhá, s tepom 195. Vyhrala som tričko a celodenný vstup do Wellness centra pre 2+2 osoby, tak sa pôjdem teraz vo štvrtok presvedčiť či to za to utrpenie stálo.

Inak septmber bol u mňa výnimočne športovo nudný, inokedy nabitý vrcholmi sezóny ako štafety, áčka, MČR klasika, MČR šprint, do toho dávnejšie aj MSR... no teraz som už toto všetko radšej vynechala. A tak jediné preteky tento mesiac boli Keleti tájfutó napok alebo teda po našom maďarský oblasťák rátaný aj do košického oblastného rebríčka. Bolo vidieť, že som u našich južných susedov dlhšie nebežala - púšťala som sa hlava-nehlava do hustníkov, ako keby som nevedela že tie maďarské hustníky nie sú obyčajné hustníky, ale také čo človeka orvú a dodriapu do krvi a von skoro nepustia. Najtrefnejšia charakteristika väčšiny kontrol bola asi "hľadám nič v ničom", vrstevnica na vrstevnici, žiaden terénny tvar, žiaden objekt, žiaden porast, kdesi v strede toho ničoho šutrák, jama alebo úplne najlepšie koniec chodníčka, "buď to tref anebo kufr"... poznáte to :) celá mapa s postupmi tu

20.12.2011 Koniec prázdnin
Do konca leta som stihla ešte 3-etapové Pépéčka (Pěkné prázdniny v Kacanovech) a Východky (Cena východních Čech v Novém Záboří), oboje ale už v podkategóriách o jeden level nižších než elita a aj tam som končila kdesi hlboko v poli porazených. Tak ako mnohí pred štartom nechápali prečo sa s licenciou E trepem do Á-čiek, resp. B-čiek, ja som zas nemohla pochopiť ako mi môže výkonnosť tak prudko klesať aj napriek tomu čo mám, síce už s veľkým sebazaprením, ale predsalen odbehané. Žiaľ, ľudský organizmus je tak zložitý mechanizmus, že zistiť príčinu nie je jednoduchá záležitosť. No a kým tento stav trval, úmerne s výkonnosťou klesala aj chuť prispievať sem na stránky, veď ani nebolo o čom, no a predovšetkým písať o tom ako mi nie len orienťák, ale akýkoľvek pokus o šport nejde, ako pri tom trpím a ako ma to celé prestáva baviť je pomerne nelákavé.

17.12.2011 13.-18.8. O-Festival ERDF Savoie Grand Revard (Chambéry, Francúzsko) + výstup na Piz Languard (SUI)
Po dlhej odmlke postupne dopĺňam resty, ako prvá je na rade reportáž z O-Festival ERDF Savoie Grand Revard a nie len o samotných pretekoch, lebo zaujímavá bola aj cesta, počas ktorej sme mali dve parádne zastávky. Tou prvou bol výstup na Piz Languard (3262m) vo švajčiarskych Alpách, druhou výlet do Monaka. No a nakoniec orienťák vo Francúzsku bol nezabudnuteľným zážitkom, videli sme finále šprintu a longu, Lešťov úspech v Trail-O a odbehli sme 4 etapy O-festivalu v teréne ktorý bol zatiaľ asi to najťažšie čo som v orienťáku zažila, takmer nebežateľný, silno neprehľadný a mapovo extrémne náročný terén, čistý hardcore.

11.8.2011 Medzi Advantou a Karstom
V čase medzi Advantou a Karst cupom som stihla ešte 1.etapu Ceny střední Moravy (opäť šprint) (trať D21A s mojimi postupmi) no výsledok nič moc, opäť len vysoké tepy, ktoré už pri polhodinovom šprinte príjemné fakt nie sú. A v cieli zas len ten pocit že už nikdy viac :( O pár dní cesta do Košíc, odkiaľ sme sa vypravili na Dobrodružný výlet na Ukrajinu. Čoskoro doplním aj nejakú reportáž a samozrejme fotky.

11.8.2011 28.-31.7. Karst cup (Krásnohorské Podhradie, TKE)
No a aby toho organizovania nebolo málo, po MEDe a Advante som si pridala ešte Karst cup. Je fajn byť členom veľkých organizovaniaschopných klubov, to človek aspoň nevýde z cviku. Hlavne aby sa to nekrylo, inak pohoda, v priebehu 6 týždňov strihnúť si 3 viacdenné akcie. Na Karst som si to odpracovala prevažne v predstihu - postavila som 1.etapu, skrátenú trať v dobre známom priestore Ľadnice. A asi sa mi trate naozaj podarili, vypočuť si samé pochvaly od toľkých ľudí, to bola najkrajšia odmena za tú prácu, ktorá ma beztak baví. Pred pretekmi som sa ešte zúčastnila zdobenia karstkapových perníčkov ktoré sa potom predávali, počas pretekov som sa u E1 a E3 zapojila do roznosu kontrol, v cieli som sa striedala pri občerstvovačke, alebo pri záložnej časomiere, teda okrem E4 - tam som nebola schopná vôbec ničoho. Popri organizovaní som si odbehla aj jednu z etáp, E2 - šprint v Rožňave (trať W21E s mojimi postupmi) mapovo jednoduchší, občas nejaká voľba, no fyzicky som sa dosť trápila, od 7.minúty tepy cez 190, maximálka 202... sa nedivím že ma to behanie takto nebaví :( To budem radšej už len organizovať. Achjo...
stránky Karst cupu a fotky od Miša Krajčíka

10.8.2011 2.-6.7. Advanta cup 4 etapy +podzemní sprint,pivní štafety,NOB,Trail-O,O-Show (Kašparova chata, ASU+DOB)
Organizátorská šnúra pokračovala len 4 dni po MEDe Advantou s pomerne náročným programom. Okrem štyroch etáp (krátka trať, šprint, skrátená a klasika) sa bežal veľmi lákavý podzemný šprint, ďalej Trail-O, O-show, nočák a pivné štafety, takže každý si mohol vybrať podľa chuti čo len chcel. Aj z organizátorov si väčšina odbehla podzemný šprint v pevnosti Bouda, ktorý rozhodne stál za to! Do podzemia sa vchádzalo hlbokými schodiskovými šachtami, behalo sa s čelovkami, v tmavých betónových chodbách, s rôzne širokými odbočkami, tá úplne najextrémnejšia bola asi meter vysoká prechodná iba kačákom. Slovom, orienťácka delikatesa, neopakovateľný zážitok! Okrem podzemného šprintu som si odbehla ešte 3.etapu - šprint v Letohrade (opäť 6.miesto), O-show v daždi (2.miesto) a nakoniec pivné štafety, spoločne s Aničkou Záveskou a Nikou Vávrovou, v ktorých sme famózne postúpili do finále, spolu s tromi chlapskými štafetami! Našťastie aspoň počas pivných nepršalo a tak boli doprevádzané skvelou diváckou atmosférou, ktorá len podtrhla nezabudnuteľný zážitok.
reportáž a stránky Advanta cup 2011